• Chcem mesto, kde sa dá bývať
• Chcem mesto, kde sa dá pohybovať
• Chcem mesto, ktoré neriadia predĺžené ruky developerov
• Chcem životaschopné mesto, kde vládne zodpovednosť a poriadok
pominulo už 36 rokov od zmeny politického systému. Bolo to obdobie prevratných zmien. Vyrastali sme v smutnošedivom svete reálneho socializmu a zrazu svitla nádej, že všetko môže byť inak. Končili sme práve školy, nastupovali do prvých zamestnaní, zakladali si rodiny a obstarávali bývanie. Rozhorela sa v nás nádej na lepší svet a v spravodlivejšiu spoločnosť. Prišli prvé slobodné voľby, ktoré mali nádeje ľudí premieňať na skutočnosť. Postupne však prichádzalo aj k vytriezveniu a pochopeniu, že nič nedostaneme zadarmo a že o každé dobro treba tvrdo zabojovať. To platí dodnes. Mnohé sa zmenilo a mnohé zostalo. Napríklad aj nechvályhodné ľudské vlastnosti, ktoré musíme potláčať najskôr v sebe samých, ale aj v celej spoločnosti.
Medzičasom sme si opäť zvykli na politikárčenie, prezliekanie kabátov, na názorové obraty aj o stoosemdesiat stupňov. Trpíme slabosťou pamäti a opakujeme staré chyby. Mlčíme, keď treba hovoriť, a bojíme sa pravdy. Stranícka disciplína je mnohokrát povýšená nad svedomie. Popritom jastraby v ľudskej podobe číhajú na každú príhodnú korisť. A je ich neúrekom. Radi zodpovednosť za zlyhania prenášame na iných alebo na systémové chyby. Neradi sa zamyslíme sami nad sebou, lebo je to výzva, že niekde treba začať, niečo treba zmeniť. Je to ťažké a nepohodlné.
Rovnako ťažké rozhodnutie vzdať sa súkromia a vstúpiť do komunálneho politického ringu som urobila v roku 2010. Od toho roku som sa stala poslankyňou a neskôr aj starostkou mestskej časti Karlova Ves. Starostkou som tretie volebné obdobie. Nebolo chvíle, kedy by som sa necítila viazaná dôverou, ktorú mi ľudia zverili vo voľbách. Nebolo dňa, kedy by som im nebola vďačná za privilégium dokázať, že neopúšťam svoje ideály a snažím sa vniesť do nášho sveta lepšie vzťahy a skutočnú službu ľuďom. Čo sa podarilo, je predovšetkým zásluhou tých, ktorí mi dali šancu. Čo sa nepodarilo, za to sa ospravedlňujem. Niekedy sme sa naozaj nevyhli chybám a niekedy ciele presiahli naše možnosti. Za najväčšiu prekážku zmysluplnej práce na komunálnej úrovni však považujem politikárčenie. Je vždy v neprospech občana. Manipulatívne manévre smerujúce k získaniu moci, osobných výhod a kariérneho postupu, napríklad do vyššej politiky, mi boli vždy vzdialené. Ich cieľom nikdy nie je spoločenské dobro.
Vážení Bratislavčania,
Bratislava je naším hlavným mestom. Bola a je aj dejiskom významných politických hier a arénou politických zápasov na najvyššej aj lokálnej úrovni.
Bratislava ako mesto je však predovšetkým predmetom boja o presadenie ekonomických záujmov. Posledné roky neklamne zaznamenávame, že sa nevymanila z osídiel klientelizmu. Hoci nám bolo sľúbené silné mesto, mesto neustále slabne a očividne v ňom obchodné záujmy víťazia nad záujmom verejným. Krikľavým príkladom je radikálne zmenšenie autobusovej stanice Nivy. Jej výstavba bola prakticky s istotou len zámienkou na získanie vysoko lukratívneho pozemku v centre mesta. Verejný záujem však zostal neochránený. Podobných príkladov je príliš veľa. Často nám obrazne zostávajú už len oči pre plač.
Hoci mrakodrapy rastú, mesto paradoxne chudobnie. Súkromné developmenty napredujú a rozvojové iniciatívy mesta chradnú. Niečo je veľmi zle. Je najvyšší čas zaradiť sa na správnu koľaj. Na takú, ktorá smeruje k skutočnej službe verejnosti. Súčasné vedenie mesta to očividne nezvláda. Sme, samozrejme, potešení každou novou električkou, každou novou zastávkou alebo pekným záhonom. Súčasne sme však čoraz viac znepokojení indíciami, že vlastný rozvoj neriadi mesto, ale riadia ho predĺžené ruky developerov. Vlastne už ani necítia potrebu to nejako špeciálne skrývať. Smutným obrazom toho je, ako mesto postupne prišlo o jednu z najcennejších mestotvorných komodít, a to o nábrežie Dunaja. Vidíme, ako sa mení, a veru nemáme byť na čo hrdí. Na úplné vytriezvenie Bratislava dostala facku navyše tým, že sa vzdala aj planetária.
My, obyvatelia hlavného mesta Slovenska, sme len bezmocnými svedkami tohto procesu. Starostkou Mestskej časti Karlova Ves som po tretíkrát, a nech sa snažím, ako môžem, cítim to rovnako. Darmo sa usilujeme o rozumné a zodpovedné napredovanie, pravidlá stále nastavuje niekto iný. Postavenie hlavného mesta a nastavenie primátora je zásadné, aby mesto fungovalo a napredovalo. Ani veľkolepý a drahý politický marketing už nedokáže prekryť skutočnosť, že strácame pozíciu za pozíciou. Je to veľké sklamanie pre mňa a pre Bratislavčanov neradostná perspektíva. Premeškané príležitosti sa už nevrátia, dlhy treba posplácať a na mnohé veci potrebné na dobré fungovanie nášho hlavného mesta budeme musieť čakať dlhšie, ako sme dúfali.
Toto sú hlavné dôvody, prečo som sa rozhodla prijať veľmi ťažkú výzvu. Budem kandidovať za primátorku a tým aj proti politike primátora Valla, ktorá je očividne podriadená záujmom niektorých bratislavských oligarchov. Necítim sa v tom osamelá. Stojí za mnou vzácne zoskupenie odhodlaných a skúsených ľudí. Viacerí budú kandidovať a mnohí pracujú na odborných témach. Máme, samozrejme, aj plán. Musíme mať plán, lebo Bratislava v dôsledku diania posledných rokov nevyhnutne ďalší plán potrebuje. Avšak, žiaľ, už plán záchranný.
Som neskonale vďačná za vyjadrenie podpory, či už skrytej, alebo verejnej, od osobností rôzneho názorového spektra. Rovnako, ak nie viac, ma povzbudzuje na odvahu vydať sa na túto cestu podpora a dôvera ľudí, ktorých mená sa vo verejnom priestore neskloňujú. Stretnúť ich môžeme v prostriedkoch MHD, na preplnených parkoviskách, v právnych poradniach alebo pri dobrovoľnej aktivite pre spoločný úžitok.
Mať rád Bratislavu je pekné, ale zdá sa nedostatočné. Namiesto vlastných predstáv o kráse je potrebné vážiť si a mať rád radšej nás – živých obyvateľov Bratislavy, ktorí budujeme naše mesto svojou prácou, aj s našimi snami a s našimi potrebami. Bratislava je totiž domovom nás a našich rodín. Je teda aj naším mestom.
MY SME BRATISLAVA.
Vážená pani starostka Dana Čahojová,
Bratislavu onedlho čakajú ďalšie komunálne voľby. To, čo sa dnes deje v našom meste, nás ako Bratislavčanov mimoriadne znepokojuje.
Sľúbili nám dobré hospodárenie. Bratislava však žije na dlh a požičiava si aj naďalej. Kriticky rastúce zadĺženie bude spôsobovať v najbližších rokoch stále väčšie problémy. Nevyhnutne potrebné mestské rozvojové investície nebude za čo realizovať. Napriek tomu náklady na fungovanie mesta stále rastú, magistrát žije nad pomery a do budúcna počíta s ďalšími úvermi, ktoré zaťažia každého jedného z nás.
Sľúbili nám lepšiu dopravu, parkovanie aj cyklotrasy. Zásadné dopravné riešenia však stále neprichádzajú a nezriedka sa situácia zhoršuje. Ľudia denne strácajú svoj drahocenný čas v kolónach. Obyvatelia i návštevníci Bratislavy tŕpnu pri zložitom a neprehľadnom parkovacom systéme s extrémne vysokými pokutami a kontrolórmi na každom kroku.
Sľúbili nám vedenie, ktoré nebude svojou politikou stavať rôzne skupiny obyvateľstva proti sebe. Opak je pravdou. Bratislava nikdy nebola polarizovanejšia. Príkladom je opäť doprava, kde cyklistov stavajú proti motoristom, užívateľov MHD proti vodičom či chodcov proti kolobežkárom. Najvypuklejším symbolom tohto stavu sa stala nepremyslená, predražená, opakovane prerábaná a dodnes riadne nevyúčtovaná “cyklodialničná etapa” na Vajanského nábreží či infraštruktúrne nedotiahnuté predĺženie električky do Petržalky.
Sľúbili nám transparentnosť ako jeden z najočakávanejších atribútov pri správe Bratislavy. Opakovane vznikajú vážne podozrenia, či bol pri kľúčových rozhodnutiach mesta dostatočne chránený verejný záujem alebo bola uprednostnená nadštandardná ústretovosť voči veľkým a vplyvným hráčom. Nezabúdame na kauzu Lido či na trasovanie električky pred SND, čo sa deje v súlade s plánmi konkrétnej developerskej skupiny, pričom prínos pre Bratislavu a jej obyvateľov je mimoriadne sporný.
Sľúbili nám dialóg a participáciu. Často však zostáva len teóriou a v praxi sa Bratislavčania obchádzajú. Na závažné občianske otázky na mestských zastupiteľstvách sa nereaguje a v rozpore s verejným záujmom sa rušia pracne pripravené a vyrokované projekty. Príkladom je zrušené planetárium ako posledný relikt verejnej funkcie po PKO na jednom z najvzácnejších mestských priestorov – dunajskej promenáde. Po zásahu primátora Matúša Valla sa bratislavská dunajská promenáda stáva definitívne projektom finančných a developerských skupín a de facto privátnou zónou.
Sľúbili nám dôraz na nájomné bývanie. Nové projekty sa stali nedostupným luxusom pre bežných Bratislavčanov. Cena metra štvorcového bytových novostavieb sa šplhá do astronomických výšok. Nájomné bývanie, ktoré má byť pilierom dôstojného bývania pre ľudí s priemerným alebo nižším príjmom či mladé rodiny, je hlboko zanedbané a nedostupné.
Sľúbili nám bezpečnosť. Tá je základným predpokladom spokojnosti obyvateľov mesta a jeho návštevníkov. Tí sa sťažujú na znečistené verejné priestory a obťažovanie ľuďmi pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. Situácia s užívaním drog sa zhoršuje aj v donedávna pokojných obytných štvrtiach. Fasády budov sú masívne poškodzované grafitmi a centrum mesta je v nočných hodinách vydané napospas podguráženým a neraz agresívnym skupinkám.
Verejná výzva – Bratislava potrebuje zmenu!
Sľúbili nám kultúrnosť. So znepokojením sledujeme zanedbávanie materiálno-technického stavu a zabezpečenia mestských kultúrnych ustanovizní. Kultúrne inštitúcie mesta by mali povznášať a zušľachťovať ľudského ducha a prinášať kvalitné počiny v duchu najlepších tradícii nášho mesta. Mestská kultúra a jej podpora financovaná všetkými Bratislavčanmi by mala byť pre všetkých, nie úzkoprofilovo aktivistická a provokatívna.
Sľúbili nám poctivý výkon pri správe a rozvoji Bratislavy. Poctivú prácu však nahrádza masívny marketing. Namiesto systematických riešení a dosahovaných výsledkov pre obyvateľov nášho mesta vidíme čoraz častejšie len politické gestá, statusy, videá a úpornú sebaprezentáciu. Marketingové a komunikačné oddelenia Magistrátu narástli do nebývalých rozmerov.
Oprávnené očakávania ľudí však zostávajú nenaplnené. Bratislava potrebuje vedenie, ktoré bude pevne a kompetentne stáť na strane jej obyvateľov, a ktoré nebude ani v skrytosti presadzovať potreby dravých záujmových skupín. Chceme, aby Bratislava bola rozumne a zodpovedne spravovaným mestom.
Záleží nám na Bratislave, preto sa obraciame na Vás, pani starostka.
Ste ženou s obdivuhodným životným príbehom, starostkou, ktorá už trikrát získala dôveru obyvateľov Karlovej Vsi na post starostky a trikrát na post bratislavskej mestskej poslankyne za Karlovu Ves. Svojou prácou ste dokázali, že v politike možno zostať slušnou, vecnou, pokojnou, konštruktívnou a zároveň rozhodne dosahovať hmatateľné výsledky pre ľudí, ktorí Vám zverili svoj hlas.
Bratislava potrebuje Vašu skúsenosť, odvahu, cit pre mieru a hodnoty, ktoré ste vo svojom verejnom pôsobení i osobnom živote nikdy nezradili. Vo funkcii starostky aj mestskej poslankyne ste vždy hájili verejný záujem a spravodlivosť. Vážime si, že aj v celomestských témach a kauzách, či už išlo o reguláciu hazardu, kauzy PKO či Lido, netransparentné konanie v mestských firmách a organizáciách a mnohé iné, ste vždy pevne stáli na strane verejného záujmu.
Radi by sme Vás preto verejne vyzvali, aby ste kandidovali na post primátorky hlavného mesta. Veríme, že spojenie Vašej ľudskosti, skúsenosti, vytrvalosti a občianskej odvahy dokáže vrátiť na magistrát rešpekt voči všetkým obyvateľom Bratislavy bez rozdielu, pomôže zvýšiť vzájomnú dôveru, významne zlepšiť hospodárenie, bezpečnosť, sústrediť sa na strategické priority namiesto marketingu, a tak posunúť Bratislavu významne vpred. Zdravá samospráva je pilierom zdravej spoločnosti a to platí aj naopak.
Nedávno sme si pripomenuli už 36 rokov od Nežnej revolúcie v novembri 1989. Sľúbili sme si toho vtedy veľa. Bratislava sa medzičasom opäť ocitla pod vládou jednej politickej strany, resp. tímu. Bratislava sa potrebuje nadýchnuť, oslobodiť a demokratizovať. Bratislava potrebuje kultivovanú, nežnú revolúciu zdravého rozumu a poctivej verejnej služby. Prosíme, postavte sa do jej čela.
Vážená pani Dana Čahojová, záleží nám na našej Bratislave. Želáme si, aby ste ju viedli. Máte našu dôveru a podporu.
Signatári
Marek Novák, iniciátor výzvy, Iniciatíva na podporu cností vo verejnom živote
Štefan Bučko, herec a recitátor
Andrej Žiarovský, energetik
Marcel Zajac, zakladateľ Nadácie Centra pre filantropiu
Peter Weinciller, režisér, riaditeľ divadla Teatro Colorato
Michal Novota, bývalý poradca prezidentky SR
Timotej Križka, filmár
Katarína Šimončičová, ochranárka, laureátka Bielej vrany
doc. Dušan Králik, akademický sochár
Ľuba Lesná, novinárka
Ján Horecký, poslanec NR SR, bývalý minister školstva
Vladimír Dulla, bývalý poslanec, odborník na stavebnú legislatívu
Matúš Zajac, fotograf a pedagóg
Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc., bývalý prezident Európskej nukleárnej spoločnosti
Vladimír Palko, publicista, matematik a bývalý politik
Tomáš Lysina, advokát
Andrej Burianek, IT manažér
Karol Farkašovský, poslanec NR SR
Ladislav Bublák, ekonóm
Vladimír Derčalík, strojný mechanik
Boris Bergendy, generálny manažér sekcie Hladkých vôd Slovenskej kanoistiky
Ján Szőllős, podpredseda Ekumenickej rady cirkví v SR
Roman Buček, športový riaditeľ Slovenského olympijského a športového výboru
Zora Hujsová, projektová manažérka
Pavol Hochschorner, tréner SOV
Oliver Andrásy, humorista, scénarista, režisér
Mária Filková, Nadácia Horský park
prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc, prorektor UK
Anna Feldeková, sekretariát OV
Eugen Botoš, umelecký šéf Violin Orchestra Bratislava
Ernest Huska, Petržalský Okrášľovací spolok
Ivor Švihran, popularizátor histórie Bratislavy
Eugen Botoš ml., umelec, producent
Peter Hochschorner, tréner SOV
Miroslava Vaceková, manažérka
Peter Hochschorner ml., reprezentant a tréner
Jana Miklovičová, novinárka, OZ Združenie občianskej sebeobrany
Gábor Grendel, poslanec NR SR
Anton Valovič, futbalový tréner
Monika Kozelová, aktivistka, ochranárka zvierat, bývalá politička
Branislav Borovský, bývalý politický väzeň
prof. Daniel Šefčovič, DrSc., dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK
doc. MUDr. Martin Dúbrava, CSc., prednosta kliniky geriatrie LF UK
Nora Beňačková, moderátorka a bývalá televízna hlásateľka
OZ Hrad Slavín
doc. ThDr. Ing. Vladimír Thurzo, PhD., prodekan RKCMBF UK
Martin Krno, publicista, predseda Oblastného výboru SZPB
Monika Czaniková, manažérka
Mária Hochschornerová, ekonómka
Martin Jurkemik, futbalista, podnikateľ
Jana Poláčiková, vysokoškolská pedagogička
Soňa Párnická, aktivistka
Branislav Fábry, vysokoškolský pedagóg
Marína Žiaková, návrhárka
Bohdana Machajová, Lions Club International
Viera Dudášová, novinárka
MUDr. Silvia Barteková, pediatrička
prof. RNDr. Igor Tomo CSc., vysokoškolský pedagóg
MUDr. Soňa Tomová, pediatrička
Katarína Trokanová, matematička
Desana Dudášová, fotografka
PhDr. Ladislav Volko, PhD., sociológ, bývalý diplomat
Zdenka Wenzlová Švábeková, spisovateľka
Iniciatíva Aurea – komunita žien
Vladimír Palko ml., historik a publicista
Tomáš Kováčik, IT manažér a ľudskoprávny aktivista
Ján Hrčka sa prvýkrát stal starostom mestskej časti Bratislava-Petržalka v roku 2018, pričom v roku 2022 bol do funkcie zvolený opätovne ako nezávislý kandidát. Predtým, od roku 2010, zastával i mandát miestneho poslanca, pričom od roku 2012 Petržalku ako poslanec zastupuje aj v mestskom a od roku 2022 tiež v župnom zastupiteľstve. Po odhalení sprenevery bývalého zamestnanca na petržalskom miestnom úrade Hrčka k 31. máju 2025 odstúpil z funkcie.
Starostom sa stal tretíkrát po víťazstve v doplňujúcich voľbách do orgánov samospráv, ktoré sa konali 6. septembra 2025 a následnom zložení sľubu 23. septembra 2025. Hrčka vyštudoval Obchodnú akadémiu Imricha Karasy so zameraním na bankovníctvo a Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity Bratislava, kde získal titul z ekonómie.
Iveta Jančoková je od roku 2018 petržalskou miestnou poslankyňou. Zároveň zastáva mandát petržalskej vicestarostky a na istý čas sa stala 1. zástupkyňou starostu plniacou úlohy starostu mestskej časti Bratislava-Petržalka v plnom rozsahu. Na poste zastupujúcej starostky navrhla mestu dohodu, týkajúcu sa sporu o financovanie materských škôl, na ktoré majú podľa nej plnohodnotný nárok.
Iveta sa zameriava predovšetkým na oblasti školstva, kultúry a sociálnych vecí. V jej gescii je tiež tvorba strategických a koncepčných materiálov. Z oblasti investičných zámerov spolupracuje aj na rozvoji verejného priestoru pri revitalizácii vnutroblokov, detských ihrísk či športovísk v Petržalke. Momentálne svoju pozornosť zameriava aj na riešenie problematiky terás.
Zároveň je aj členkou kontrolnej rady neziskovej organizácie Malíček zameranej na podporu rodín s predčasne narodenými deťmi a pôsobila aj ako poradca Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Je tiež umeleckou vedúcou seniorského súboru Petržalčanka.
Zuzana Aufrichtová je aktivistka, architektka – urbanistka. Od decembra 2022 pôsobila ako odborná poradkyňa pre územné plánovanie, krajinné plánovanie a povoľovanie výstavby na Ministerstve životného prostredia SR a založila aj neziskovú organizáciu Perpetuum féliciter na záchranu umeleckých diel a podporu súčasného umenia.
V roku 2016 pôsobila na oddelení stratégie a projektov na bratislavskom magistráte. V tom čase sa dostala do povedomia širšej verejnosti ako „biela vrana“, ktorá poukázala na chybné, netransparentné a utajované výstupy externej spoločnosti dodávané vtedajšiemu vedeniu hlavného mesta.
V rokoch 2018 až 2022 bola starostkou mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, členkou Mestskej rady a poslankyňou hlavného mesta SR Bratislavy a zároveň od roku 2017 pôsobila aj ako poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja.
V Starom Meste začal pod vedením Zuzany Aufrichtovej fungovať rozsiahly dotačný systém Staromestská dotačná schéma ako aj neinvestičný Fond architekta Weinwurma, prostredníctvom ktorého pomáhala mestská časť Staromešťanom v ich úsilí zlepšiť vzhľad verejných priestorov. Na úrade tiež zriadila oddelenie stratégie a projektového riadenia, ktorého úlohou bolo aktívne a efektívne vyhľadávanie a získavanie externých zdrojov na realizáciu staromestských projektov.
Martina Frőhlich Činovská sa po vysokoškolských štúdiách doma aj v zahraničí takmer 18 rokov venovala ako novinárka kultúrno-spoločenským, historickým a politickým témam v Bratislave. Najskôr ako redaktorka spravodajstva a publicistiky a neskôr šéfredaktorka v metropolitnej Televízii Bratislava. Od roku 2017 pracovala na miestnom úrade Bratislava – Podunajské Biskupice ako referentka kultúry a neskôr, až do roku 2022, ako šéfredaktorka Biskupických novín.
Na výrobe dokumentárnych filmov externe spolupracovala so Slovenskou televíziou a prekladateľsky sa podieľala na dokumentárnom filme Nicholas Winton – Sila ľudskosti, ktorý získal prestížnu cenu Emmy Award. Pôsobila tiež ako pedagogička na VŠMU v Bratislave.
Vo svojich reportážach poukazovala na prepojenia vedenia mesta na vybrané spoločnosti a jednotlivcov, na hospodárnosť nakladania s majetkom mesta a na zmeny územného plánu v prospech developerov.
Martina sa snažila poskytovať obyvateľom Bratislavy objektívne, pravdivé a vyvážené informácie, ktoré napomáhajú k informovanej komunite a občianskej participácii na dianí v hlavnom meste.
Martin Mlýnek je vyštudovaný ekonóm a už počas štúdia a po ukončení štúdia pôsobil na Ekonomickom ústave SAV kde okrem iného pracoval na modeli slovenskej ekonomiky určenom na prognózovanie budúceho vývoja ekonomiky SR či na modeli na vyhodnocovanie dopadu fondov EÚ na ekonomiku SR. Ďalšie odborné a praktické skúsenosti získal ako vedúci oddelenia riadenia rizík a pôsobil aj ako člen dozornej rady Železničnej spoločnosti Slovensko. Je taktiež spoluautorom projektu „Reformná vláda“ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a ďalších expertov.
Martin bol aj poslancom miestneho zastupiteľstva v Dúbravke a tri roky zastával post prednostu Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Staré mesto, kde zabezpečoval riadny chodu úradu, realizáciu projektov a efektívne hospodárenie mestskej časti.
Ako občiansky aktivista dlhodobo podporuje krajiny, ktoré čelia neľudským totalitným režimom alebo hrozbám od svojich väčších susedov, viackrát sa zúčastnil pochodu Vrba Wetzler a aktívne podporuje Cenu Dominika Tatarku.
Mesto by sa malo podľa neho začať k svojim obyvateľom správať férovo. Potrebuje lepšiu spoluprácu s mestskými časťami a dostať v mnohých oblastiach rozhodovanie bližšie k ľuďom. A najmä potrebujeme zodpovedné a efektívne riadenie, rozpočet, bez navyšovania daní a nie bezbrehé míňanie na drahé, hoci na prvý pohľad ľúbivé projekty.
Pavlína Valovičová má dlhoročné skúsenosti v oblasti dobrovoľníctva, vzdelávania a medzinárodného profesionálneho prostredia. Gymnázium absolvovala v Karlovej Vsi a humanitné vedy so zameraním na literárnu historiografiu vyštudovala na Univerzite vo Florencii. K politike a filozofii má blízko od malička, čo ju inšpirovalo k angažovanosti vo verejných otázkach a občianskom aktivizme.
Od roku 2008 sa aktívne venuje dobrovoľníckej práci, najmä v Bratislave – podporuje kultúru, životné prostredie a duševné zdravie. Jej angažovanosť prispela k tomu, aby sa téma duševného zdravia dostala do verejnej diskusie a stala súčasťou parlamentnej volebnej kampane v roku 2023.
Pavlína pôsobila aj vo vzdelávaní a bohaté skúsenosti získala v medzinárodnom IT sektore a korporáciách, kde sa zameriavala na IT bezpečnosť, compliance, business intelligence a procesnú optimalizáciu. Pracovala pre globálne spoločnosti, pričom zastávala kľúčové pozície pri riadení procesov, reportovaní a spolupráci globálnych tímov.
Popri profesionálnej práci sa Pavlína venuje písaniu a komentovaniu tém týkajúcich sa Bratislavy – je externou prispievateľkou denníka Pravda a publikuje blogy v denníkoch N, SME a Postoj. Verí, že silné a funkčné mesto sa buduje aktívnym občianstvom, odborným dialógom a dôrazom na kvalitu života všetkých obyvateľov.
Radoslav Števčík je novinár a poslanec mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, ktorý bol v rokoch 2014 až 2018 aj jej starostom. Za jeho pôsobenia na poste starostu vznikli v Starom Meste tri nové verejné parky, detské jasle, materská škola, dve nové detské ihriská a štyri výbehy pre psov, nová sociálna výdajňa. Rekonštrukciou prešiel Pistoriho paláca a na Palárikovej ulici sa vybudovalo nové zariadenie opatrovateľskej služby. Miestne zastupiteľstvo pod jeho vedením tiež schválilo príspevok pri narodení dieťaťa, pri nástupe prvákov do základnej školy a pre mnohodetné rodiny.
Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského pôsobil ako zahraničný reportér denníka Smena, vnútropolitický komentátor denníka Pravda a viac ako 10 rokov bol redaktorom slovenského vysielania BBC World Service. Zároveň bol zakladateľom a šéfredaktorom obľúbeného miestneho periodika Staromestské noviny a mestského týždenníka Bratislavské noviny. Dnes pôsobí ako tajomník Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
V minulosti sa aktívne sa zúčastnil protestu bratislavských študentov 16. novembra 1989. Vysokoškoláci vtedy žiadali slobodu, demokraciu, slobodu pre členov tzv. Bratislavskej päťky a školské reformy. Bol jedných z odvážnych, ktorí na kameru ČST hovorili o požiadavkách mladej generácie. Po 17. novembri 1989 sa aktívne zapojil do študentského hnutia a bol členom prvého Koordinačného výboru študentov.
Jana Poláčiková je miestnou poslankyňou v mestskej časti Ružinov a zároveň aj vysokoškolská pedagogička na Vysokej škole ekonómie a manažmentu v Bratislave, na Ústave verejnej správy, domovsky na katedre eGovernmentu a digitálnych technológií, kde zúročila dlhoročné skúsenosti projektového manažmentu v oblasti finančného sektora a sektora mobilnej komunikácie. Participuje na projektoch IndexSmartCity, implementácie AI v IndexSmartCity, reformy financovania sociálnych služieb, krízového manažmentu a krízovej komunikácie vo verejnej správe.
Tomáš Čajda je odborník na verejné obstarávanie, ktorý od roku 2016 pôsobí v štátnej správe a samospráve. Zastával post vedúceho referátu pre verejné obstarávanie v mestskej časti Bratislava – Petržalka a neskôr pôsobil na miestnom úrade mestskej časti Bratislava – Nové Mesto ako vedúci Oddelenia verejného obstarávania, eurofondov a investícií.
Mestskej časti Nové Mesto podľa neho najviac chýba odbornosť, vízia a strategické ciele s presahom jedného volebného obdobia. Medzi jeho priority patrí systematická oprava ciest a chodníkov, parkovacia politika, investície do škôl a majetku mestskej časti a dôležitý pilotný projekt v sociálnej oblasti „housing benefits“ pre Novomešťanov.
Vo voľnom čase sa venuje písaním blogov o samospráve a živote v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto.
Mária Šimončičová je miestnou poslankyňou v mestskej časti Lamač. V rámci svojich poslaneckých aktivít chce nadviazať na dedičstvo, ktoré nám predkovia zanechali, na doterajší ráz a charakter obce a jej rozvoj. S čistým srdcom, úmyslami a nadobudnutými skúsenosťami pracuje v prospech Lamačanov.
Mária dlhé roky pracovala na miestnom úrade v Lamači, kde získala skúsenosti na rôznych pracovných pozíciách. Ako vedúca referátu kultúry a športu zorganizovala rôzne kultúrno-spoločenské podujatia ako napríklad Rozálske hody, Bitka pri Lamači z roku 1866, Kríglfest či Lamačský Runfest a koordinovala tiež vydávanie časopisu Lamačan a činnosť miestnej knižnice.
Od roku
2023 je riaditeľkou Mestského kultúrneho a informačného centra v Stupave, ktoré zabezpečuje rozvoj kultúrnych a spoločenských potrieb, tradícií a aktivít mesta Stupava a jej obyvateľov. Organizuje podujatia celomestského významu s regionálnym i nadregionálnym charakterom, riadi mestskú knižnicu, obecný dom v Máste a Ekocentrum.
Bratislava je krásne historické mesto so starobylými budovami, malebnými zákutiami a pamiatkami, ktorého charakter sa mení a mnohokrát prispôsobuje požiadavkám investorov a developerov. Rovnako aj zvyšovanie daní a následne neefektívne vynakladanie verejných finančných prostriedkov nezodpovedá svetovému a ani európskemu trendu. Naše hlavné mesto potrebuje zmenu a ľudí s potrebou a chuťou riešiť jeho problémy v prospech jej obyvateľov.
Branislav Borovský je geofyzik, manažér a bývalý politický väzeň. Je známy ako najmladší politický väzeň komunistického režimu v bývalom Československu, keď bol ako študent chemickej fakulty SVŠT v roku 1983 spolu s priateľmi zatknutý a následne odsúdený za pašovanie náboženskej literatúry. Rozsudok vtedy vyvolal vlnu protestov doma i v zahraničí a na nespravodlivý proces reagovali veľvyslanectvá a aj vtedajší prezident USA Ronald Reagan, ktorý ho spomenul vo svojom prejave v roku 1985.
V roku 2009 mu bol udelený dekrét Veterána protikomunistického odboja. Zároveň mu prezident Poľskej republiky Andrej Duda udelil štátne vyznamenanie Rytiersky kríž za zásluhy a je tiež laureátom štátneho ocenenia SR – ceny Jozefa Miloslava Hurbana.
Branislav Borovský sa aj naďalej verejne angažuje pri pripomínaní si udalostí 17. novembra, odkazu boja za slobodu a obrany základných práv. Je tiež podpredsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska. V štátnej správe pôsobil ako prednosta Okresného úradu Bratislava MV SR.
Marek Novák je rodený Bratislavčan – Staromešťan.Napĺňa ho ochrana a zveľaďovanie kultúrneho a prírodného dedičstva, inovácie a komplexné riešenia, ktoré adresujú nielen konkrétny problém, ale aj širšie súvislosti. Považuje sa za idealistu, ktorý sa snaží stáť nohami pevne na zemi. Stojí za Iniciatívou na podporu cností vo verejnom živote a je iniciátorom výzvy na podporu kandidatúry Dany Čahojovej na primátorku Bratislavy. Dlhodobo sa venuje aktivitám zlepšujúcim život v Bratislave, najmä v oblasti kultúry a životného prostredia.
Ak mi chcete akokoľvek pomôcť, napíšte nám na info@nasa-bratislava.sk.
Ak chcete prispieť finančne, môžete na môj transparentný účet.
Ďakujem za každú formu podpory!
