Boj o štátne lesy v Bratislave pokračuje – Devínska Kobyla stále v ohrození

Boj o záchranu bratislavských lesov už pomaly začína pripomínať mexickú telenovelu. Hoci sa zdá, že sa vlastne stále skoro nič nedeje, dej za oponou je plný napätia a nečakaných zvratov. Priami účastníci aj diváci napäto čakajú na vyvrcholenie príbehu, to však stále neprichádza. Bude sa rúbať? Nebude sa rúbať? Koľko, kde a kedy?

Na úvod treba pripomenúť, že na území Bratislavy pôsobí viacero subjektov, ktoré sa starajú o lesy v závislosti od ich vlastníctva. O lesy vo vlastníctve hlavného mesta (cca 3200 ha) sa stará mestská organizácia – Mestské lesy v Bratislave. Najväčšiu plochu lesov však obhospodaruje štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Ide najmä o lužné lesy od Petržalky až po Čunovo a Podunajské Biskupice, lesy v okolí Bieleho kríža a horného toku Vydrice a tiež lesy Devínskych Karpát od Karlovej Vsi až po Dúbravku, Devín a Devínsku Novú Ves. A o nich je aj tento príbeh.

Po tom, ako koncom minulého roka Lesy SR oznámili masívnu plánovanú ťažbu na Devínskej Kobyle a Vydrici, aktivisti a mimovládne organizácie s podporou mestských častí Karlova Ves, Devín, Dúbravka, BSK a hl. mesta Bratislavy žiadali pozastavenie ťažby dreva v týchto pre Bratislavčanov cenných lokalitách a hľadanie riešení, ktoré by konečne priniesli potrebné systémové zmeny v prístupe k bratislavským lesom. Rozsah plánovanej ťažby totiž vyvoláva skutočne oprávnené obavy. Celkovo by sa malo len v oblasti Devínskej Kobyly v tomto roku vyrúbať na viac ako 20 lokalitách vyše 3300 m 3 dreva (pre porovnanie – na celom území MLB je objem plánovanej ťažby 5000 m 3 ). Pod tlakom verejnosti Lesy SR začiatok ťažby už niekoľkokrát odložili. Najprv mali začať rúbať už v januári, napokon však ťažbu odložili na neskôr. Ďalší pokus začať ťažbu bol v máji, aj tento sa nám podarilo oddialiť. Najnovšie sa už hovorí o začiatku ťažby až v auguste. Ani to sa však nedá považovať za nejaký veľký úspech – Lesy SR ešte stále rátajú s tým, že vyrúbu všetko, čo majú na tento rok naplánované, zákon im to predsa umožňuje. Čiže o čo menej vyrúbali v prvej polovici roka, o to viac chcú vyrúbať v druhej polovici.

Kľúčovú úlohu mediátora medzi záujmami verejnosti a lesníkov sa snaží od začiatku roka plniť Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Pod jeho záštitou vznikla v januári pracovná skupina zložená zo zástupcov ministerstva, lesníkov, aktivistov, samosprávy, ochranárov a odborníkov. Od začiatku roka prebieha medzi nimi intenzívna komunikácia a uskutočnilo sa aj niekoľko stretnutí, na ktorých sa problematika ťažby dreva a rekreačnej funkcie lesa rozoberala, k žiadnej konkrétnej dohode však zatiaľ nedošlo.

Jakub Mrva zo združenia Iniciatíva Naše Karpaty to hodnotí takto: „Zúčastnili sme sa niekoľkých rokovaní na pôde ministerstva, kde sme zástupcom Lesov SR predložili niekoľko návrhov, ako možno podporiť rekreáciu, šport a ochranu prírody v bratislavských lesoch. Bohužiaľ, nevyzerá, že by ministerka či Lesy SR mali záujem o zmenu, napriek opakovanej kritike nadmernej a nešetrnej ťažby dreva zo strany verejnosti alebo starostov mestských častí. Aj preto žiadame zastaviť plánovanú ťažbu dreva a aktívne hľadať riešenia, ktoré nebudú len kozmetické, ale naozaj prinesú verejnosťou žiadanú zmenu v prospech podpory rekreácie a ochrany prírody.“

Vyzerá to však, že k nejakej dohode s Lesmi SR nakoniec predsa len dôjde. Vidno to aj na postupnej zmene argumentácie zo strany lesníkov. Potrebu ťažby dreva už neodôvodňujú ani tak potrebou plniť plán, dosahovať zisk, či zarobiť si na svoje prémie (pričom tieto argumenty používali ešte donedávna). Hlavným argumentom je teraz podľa nich potreba “starať sa o les“. Mnoho lesníkov je ešte stále úprimne presvedčených o tom, že les by bez ich pravidelnej „starostlivosti“ (vykonávanej pomocou motorových píl a ťažkej techniky) už len chradol, možno že by aj celkom zahynul. Dokonca celkom vážne tvrdia, že tie veľké staré (zdravé, krásne a plne funkčné) stromy musia rúbať preto, aby uvoľnili miesto (chúďatkám) mladým stromčekom, pretože tie (potvory) veľké stromy ich len utláčajú. Veľký (starý) strom nemá čo zacláňať malým (mladým) a svoje celoživotné poslanie si najlepšie splní rozrezaný na dosky, rozomletý na štiepku či spracovaný na palivové drevo. Pritom radi zabúdajú na to, že najzdravšie lesy vždy boli a sú hlavne tie, ktoré sú dlhodobo ponechané bez ľudských zásahov, čiže prirodzené lesy a pralesy.

V rekreačných lesoch v okolí Bratislavy nie je však v súčasnosti potrebné ťažbu dreva celkom vylúčiť, stačí ju len postupne obmedziť a usmerniť tak, aby neohrozovala ich rekreačné využívanie a prírodné hodnoty. Modelovým príkladom ako sa to dá dosiahnuť, môže byť práve územie Mestských lesov v Bratislave. Rozhodnutím Mestského zastupiteľstva z októbra 2014 bola úmyselná ťažba dreva znížená cca o 2/3 (z 18 000 m 3 na 5 000 m 3 ročne). Tzv. bezzásahové (referenčné) plochy lesov dosahujú dnes 120 ha (4 % z celkovej rozlohy), pripravený je však už návrh zonácie MLB, ktorý uvažuje z ich rozšírením až na 50 % plochy MLB.

Dokonca už aj Lesy SR prišli so svojím vlastných návrhom „bezzásahových plôch“ na Devínskej Kobyle. Nepochybne je to krok správnym smerom, má však niekoľko nedostatkov, ktoré bude ešte potrebné doriešiť:

  • do bezzásahového režimu totiž navrhujú len také plochy, na ktorých aj tak podľa zákona ani rúbať nemôžu (neumožňuje im to schválený desaťročný plán starostlivosti o les),
  • „bezzásahové plochy“ sú len dočasné, čiže nie je žiadna záruka, že po skončení platnosti aktuálneho plánu nebudú vyrúbané,
  • bez zníženia celkového objemu ťažby bude pozitívne pôsobenie „bezzásahových plôch“ silno obmedzené, keďže sa bude intenzívne rúbať prakticky všade naokolo.

Plochy bez hospodárskej ťažby musia byť preto trvalé a ich zoznam bude potrebné doplniť aj o ďalšie lokality všade tam, kde si to vyžadujú záujmy rekreácie a ochrany prírody. V tejto súvislosti prebiehajú rokovania aj o návrhu Štátnej ochrany prírody SR na rozšírenie existujúcej Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. BSK s podporou mimovládnych organizácií v procese pripomienkovania tohto návrhu požaduje, aby plocha bezzásahových lesov bola rozšírená na väčšiu časť rozšíreného územie rezervácie, tzn. od Devínskej Novej Vsi až po Dúbravku, samozrejme pri plnom zachovaní ich súčasného rekreačného využívania. Celkové zníženie ťažby v rekreačných lesoch je pritom nevyhnutnosť, o ktorej okrem niektorých lesníkov už dnes asi nikto nepochybuje.

Ďalším aktuálnym zámerom, ktorý si postupne získava stále väčšiu podporu verejnosti a komunálnych politikov, je návrh na obnovenie tzv. „veľkého“ Bratislavského lesoparku, a to v jeho pôvodných hraniciach z r. 1973, od Bratislavy až po Stupavu, Borinku a Svätý Jur, vrátane lesov na území Devínskych Karpát a lužných lesov na oboch brehoch Dunaja. Na území tohto „veľkého“ BLP by mal platiť jeden spoločný štatút a mala by byť zabezpečená aj jeho jednotná správa s prioritou rekreácie a ochrany prírody. Tento návrh sme opakovane predložili Lesom SR aj Ministerstvu PRV, na odpoveď však zatiaľ márne čakáme už vyše pol roka.

Príbeh štátnych lesov v okolí Bratislavy je ešte riadne ďaleko od záverečného šťastného konca. Všetci hlavní hrdinovia sa musia ešte poriadne potrápiť, zažiť víťazstvá aj porážky, chvíle nádeje a zúfalstva. Scenár tvoria viacerí autori, pričom mnohí z nich sú aj samotnými hercami. Nakoniec však predsa len o všetkom rozhodnú diváci. Svojím nezáujmom či aktivitou, alebo aspoň povzbudzovaním svojich obľúbených hrdinov. Lesy SR a im nadriadené Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vnímajú záujem verejnosti o bratislavské lesy veľmi vážne. Vaše otázky a stanoviská im môžete posielať na tieto adresy:

tlacove@lesy.sk, info@land.gov.sk

Jaromír Šíbl
nezávislý poslanec