Ďakujem, Karloveská zátoka

Karloveskú zátoku, rameno rieky Dunaj, ľudia nevymysleli, nenakreslili a nepostavili. Dala nám ju príroda.
Je krásnou súčasťou našej mestskej časti. Je miestom, kde nevyrástli iba generácie Karlovešťanov, ale aj celé generácie Bratislavčanov.

Zátoka poskytuje ohromné možnosti pre športoviská i pre trávenie voľných chvíľ len tak. Pádluje sa tu ostošesť, hráva sa volejbal, futbal, cvičia piati Tibeťania, behá sa, bicykluje či prechádza jedna radosť. Slúži na oddych, šport ale aj spoločenský život. V záhradách hostincov sa hostilo, spievalo, hralo divadlo a aj politizovalo. V ramene sa kúpalo. Bola tu prírodná pláž a kúpalisko.

No a prirodzene sa tu udomácnil zvláštny druh – bratislavský „endemit“ vodáci. Postavili si móla, z ktorých sa lode a lodičky vydávajú na Dunaj a ramená, umiestňovali prístrešky na odkladanie lodí, pádiel a vesiel, budovali lodenice. Zakotvili tu riečne lode v dôchodkovom veku, ktoré pod ich rukami omladli a zmenili sa na športové kluby a klubovne.

Zátoka však zďaleka neslúži iba Karlovešťanom. Prichádzajú vodáci z celej Bratislavy, radostne trénujú deti, niektorým sa časom podarilo získať i olympijskú medailu. Blízko sú vysokoškolské internáty. Preto medzi najväčšie patrili lodenice rôznych fakúlt vysokých škôl. Svoj „šlep“ tu zakotvili „prírodovedci“, „ftvškári“, či „matfyzáci“ s „filozofmi“.

Tiež som Karlovešťan a bol som aj členom lodenice (prírodovedeckej). Chodil som sem s Nagyovcami, či Jakubcovcami. Mnoho času sme predebatovali v Mark Twainovi s Pepom, Milanom či Bidlom a ich priateľmi, ktorí si v lodenici našli dočasné bydlisko ako úkryt pred ruchom mesta.

Okrem toho, príjemne poetického mi dala Karloveská zátoka viac. Pomohla mi pochopiť, čo a ako sa odohráva pred, ale aj za oponou správy milého územia nami ľudmi.

Karloveská zátoka bola prvým územím, pri ktorom som porozumel, čomu som sa učil na Univerzite, totiž nutnosti regulovať územným plánom jednotlivé časti celku (mesta). Karloveská zátoka sa stala
územím kde som porozumel aj absurdnosti s ako sú ľudia schopní výkladom zlomiť akúkoľvek reguláciu. Porozumel som tomu v električke pri Remiášovej zákrute, po odhalení dvoch bytových domov, vraj športových ubytovniach v území určenom pre šport a rekreáciu.

Plánovaná výstavba tretej budovy „ubytovne pre športovcov“ v Karloveskej zátoke vyvolala historicky prvú významnú petíciu v Karlovej Vsi, ktorá prebudila občanov, o ktorých si každý myslel, že ich nezaujíma nič za hranicou vlastného bytu. Zachovanie zátoky pre šport a rekreáciu bez ďalšej výstavby bolo cieľom, pod ktorý som spolu s ostatnými kandidátmi pravicovej koalície zbieral podpisy v rámci predvolebnej kampane v novembri 2010. Snaha bola úprimná. Pravdou je aj to, že ľudia, s ktorými sme sa stretávali, pozitívne reagovali viac na petíciu proti ďalšej stavbe v zátoke, ako na politické strany, ktoré sme pod ňou prezentovali.

To, čo sa stalo s Karloveskou zátokou po víťazstve politických strán žiadajúcich podporu občanov na naplnenie zámeru zabrániť ďalšej výstavbe v nej, sa pre mňa stalo veľkým osobným sklamaním. Bolo to poznanie, ako funguje komunálna politika, na ktorú som sa tešil. Zistil som, že petícia bola pre hlavnú politickú silu pravicovej koalície iba predvoleným nástrojom. Chrániť zátoku sa lídri modrej strany nikdy nechystali.

Karloveská zátoka sa stala predmetom straníckej manipulácie. Začalo vyjednávanie s developerom, lákanie na cenu, ktorú bol developer údaj-
ne ochotný mestskej časti zaplatiť. Apelovali na náš rozum, že predsa Karlova Ves potrebuje peniaze, že nemáme na nové športoviská, opravu kultúrneho domu a či sa nám to páči alebo nie, stavba tam aj tak napokon bude. Prišli sváry, hlasovanie v pravicovom poslaneckom klube o deklarovaní vzájomného porozumenia s developerom, dohode o „neútočení“, ktoré asi nedopadli tak, ako bolo plánované. Dohodu sme opakovane odmietli. Táto naša drzosť znamenala ukončenie existencie pravicového klubu. Stali sme sa prekážkou pri plnení záujmu, preto modrí jastrabi takýto klub nepotrebovali. Zistili, že ľahšia cesta je dohodnúť sa s ideologickými protivníkmi.

Pochopil som aj to, čo je politická pomsta. Videl som a vidím ako sa osobne mstia tým, ktorí im zobrali väčšinu. Zažil som zmanipulované odobratie futbalového ihriska futbalistom a jeho prenajatie účelovo založenej organizácii. Vidím škandalizáciu konkrétnej osoby, písanie, blogovanie a ohováranie presne v zmysle, že stokrát zopakovaná lož sa môže stať pravdou.

Všetko to, na čo sa mohli použiť ponúknuté financie, či dobrá vôľa developera, akosi nejde. Zdržuje sa stavba novej lodenice, neopravuje sa karloveské centrum kultúry, necháva sa spustnúť športový areál na Majernikovej, devastuje sa športový klub. Vnímam to ako dôsledky nášho odmietnutia ďalšej výstavby tzv. ubytovne pre športovcov v zátoke.

Vidím účelové spojenie nespojiteľného. Videl som správanie a hlasovanie fialovej koalície pri tom, čo je najpodstatnejšie v programe a kompetencii poslancov, pri schvaľovaní rozpočtu.

Aj toto mi dala Karloveská zátoka.

Vidím, čo sa deje v Karlovej Vsi a ako sa spravujú veci , keď si „štandardné“ politické strany „štandardne“ rozumejú. Štandardne sa vedia dohodnúť. Nech tá dohoda stojí, čo stojí. Že sú tieto výmenné obchody drahé? To štandardne nevadí, veď to neplatia z vlastného vrecka. V Karloveskej zátoke to platí príroda, ale v iných „zátokách“ štandardne daňový poplatníci.

Karloveskú zátoku, rameno rieky Dunaj, ľudia nevymysleli, nenakreslili a nepostavili. Príroda ju Karlovej Vsi dala. Obchod s ňou sme si už žiaľ vymysleli a realizujeme my.

Karloveská zátoka, ďakujem. Za všetko.

Marcel Zajac
nezávislý poslanec
kandididoval za OKS