Dočkajú sa Bratislavčania lesov bez ťažby dreva?

Mestské lesy v Bratislave sa konečne dočkali koncepcie rozvoja, ktorá vznikla spoluprácou odborníkov, lesníkov, ochranárov aj širokej verejnosti. Do jej prípravy sa zapojili aj návštevníci lesoparku, ktorí svoje názory a očakávania mohli vyjadriť v ankete. Koncepcia bola schválená mestským zastupiteľstvom na jar 2018.

Pre bratislavské mestské lesy tak vznikol moderný strategický dokument popisujú- ci východiská a možnosti rozvojových aktivít. Súčasťou koncepcie je akčný plán, v ktorom je aj úloha vypracovať podrobnú zonáciu územia, ktorá by ho rozčlenila do troch hlav- ných funkčných zón s cieľom uspokojiť rôzne nároky návštevníkov lesoparku na rekreáciu a šport v súlade s ochranou prírody. Z ankety, ale aj z diskusií s rôznymi záujmovými sku- pinami vyplynulo, že návštevníci lesoparku veľmi citlivo vnímajú najmä rušivú ťažbu a že- lajú si mať v mestských lesoch zóny bez ťažby dreva, bez developerských projektov a moto- rových vozidiel.

Skupina odborníkov a aktivistov pod vedením architekta Petra Žalmana pripravila návrh zo- nácie mestského lesoparku. Návrh odbornej skupiny rozdeľuje územie do troch zón. Pr- vou je “Zóna intenzívnej rekreácie”, do ktorej spadajú najobľúbenejšie a najviac navštevova- né miesta ako Partizánska lúka, Kamzík, Ho- ráreň Krasňany či Kačín, ktoré možno citlivo rozvíjať.

Ťažba dreva by sa mala vykonávať ešte v men- šom rozsahu a citlivejšie ako doteraz už len v druhej zóne na menej ako polovici územia mestských lesov. Zonácia ráta aj s vytvorením tretej zóny – rozsiahleho územia bez ťažby dreva. “V zóne kľudu bude mať prednosť auten- tická príroda. Vylúčená bude stavebná činnosť, ťažba dreva aj pohyb motorových vozidiel. Na- ďalej sa však budú udržiavať turistické a cyklis- tické trasy. Hlavné mesto tak podporí rekreáciu a ochranu prírody a vytvorí rozsiahle územie bez rušivej ťažby s voľným pohybom osôb,” vysvet- ľuje Jakub Mrva.

Zatiaľ čo manažment mestských lesov postup- ne smeruje k maximálnej podpore rekreácie v súlade s ochranou prírody, v ostatných prí- mestských lesoch v okolí Bratislavy je situácia rozdielna. Veľký problém je stále na Devín- skej Kobyle aj v dunajských lužných lesoch, kde hospodári štát prostredníctvom štátneho podniku Lesy SR. Úroveň a spôsob ťažby v týchto územiach v súčasnosti nezohľadňu- je dostatočne ich rekreačný potenciál, ale ani potreby ochrany prírody. Ľudia nerozlišujú, či sa nachádzajú v štátnych lesoch alebo v tých mestských. Chcú si užívať rovnaký rekreačný štandard a rovnako citlivý prístup k lesom v celom okolí hlavného mesta.

Odborníci preto navrhujú rozšíriť rekreačné lesy aj o tieto územia a obnoviť tzv. Veľký bra- tislavský lesopark. Jeden z členov pracovnej skupiny, Branislav Kaliský, upresňuje: “Vý- sledkom tejto etapy by malo byť rozpracovanie a schválenie zonácie, de nitívne vyriešenie do- pravy a dotvorenie kúpeľného charakteru loka- lít, ktoré sú na to zonáciou určené. Ambíciou pracovnej skupiny je s vedením mesta a vládou SR pripraviť podklady pre vyhlásenie časti lesov v dotyku s Bratislavou za národný park.“ Mno- hí politici o národnom parku veľa hovoria najmä pred voľbami, ale väčšina z nich nemá ani základnú predstavu o tom, čo to v praxi znamená. Preto popri zonácii pripravujeme podrobnejší návrh, ktorý bude obsahovať zák- ladné údaje, hlavne, ktoré územia by sme mali do parku zahrnúť, čo všetko bude potrebné zlepšiť v lesnom hospodárstve oproti súčasné- mu stavu, aby sa vôbec dalo hovoriť o národ- nom parku. Súčasťou štúdie je aj porovnanie prínosov a nákladov. Potom už bude otázka politického rozhodnutia, kedy, na akej rozlo- he a či vôbec národný park vznikne. Netreba sa nechať odradiť, veď aj vyhlasovanie nášho prvého národného parku (TANAP) trvalo vyše 30 rokov.

Bratislavské mestské lesy sú na tom v po- rovnaní s existujúcimi národnými parkami na Slovensku prekvapivo dobre. Nerobia sa holoruby, ťažba dreva je o dve tretiny nižšia ako umožňuje zákon, zver nie je premnožená, potoky tečú vo svojich prirodzených korytách, nikto si ich nedovolí bagrovať, ako sa to deje napríklad vo Vysokých Tatrách. Vďaka odbornému prístupu a dobrej spolupráci ochranárov s lesníkmi sa možno práve v okolí Bratislavy podarí dosiahnuť, aby naše lesy slúžili ľuďom v prvom rade pre radosť, oddych, poznanie a zadržiavanie vody v krajine.

Začiatkom októbra Lesy SR začali v lesoch nad Karlovou Vsou s ťažbou dreva. Od za- čiatku roka sa stretávame s lesníkmi na roko- vaniach v pracovnej skupine, ktorú zriadilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Zatiaľ však k žiadnej systémovej do- hode nedošlo, podarilo sa nám dosiahnuť len dočasné pozastavenie resp. oddialenie ťažby. Štátne lesy v tomto roku plánovali na Devín- skej Kobyle vyrúbať na viac ako 20 lokalitách vyše 3300 m3 dreva. Pod tlakom verejnosti Lesy SR začiatok ťažby niekoľkokrát odlo- žili. Mali začať rúbať v januári, napokon sa nám podarilo oddialiť ťažbu až na október. V tomto ročnom období sú najmenšie škody na prírodnom prostredí spôsobené pri ťažbe. Z celkového plánovaného objemu ťažby sa do konca roka pravdepodobne vyrúbe len niečo vyše 600 m3, čo je menej ako 20 %. Uskutoč- ňuje sa len tzv. výchovná ťažba (cca 400 m3) v troch susediacich porastoch v blízkosti zná- mej lokality Kráľova hora. Okrem toho sa rúbu zlomené, vyvrátené a suché stromy (tzv. náhodná, kalamitná ťažba – cca 200 m3).

Lesníkom sme predložili viacero konkrétnych návrhov na ochranu bratislavských lesov. Žia- dali sme napríklad rozšírenie Bratislavského lesoparku, vytvorenie lokalít bez ťažby dre- va a zníženie celkového objemu ťažby ako aj rozšírenie Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla na päťnásobok jej súčasnej rozlohy. Všetky tieto naše iniciatívy zostávajú bez odozvy. Zase sa potvrdilo, že štátne orgá- ny u nás v takýchto prípadoch konajú len pod veľmi silným verejným tlakom.

Budúcnosť bratislavských lesov tak zostáva aj naďalej v rukách občanov.


Jaromír Šíbl
nezávislý kandidát na poslanca