Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /home/jc016400/NB/wp-includes/post-template.php on line 284

Čo je za plotom?

Sme bratislavčania. Tí, čo sa tu narodili, ale aj tí čo sa sem prisťahovali za prácou, životným partnerom, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu. Toto mesto je naše. Nám pripadla úloha, o toto mesto sa starať. My sme nositelia práva toto mesto užívať. Naše povinnosti a práva sú ale ohraničené plotmi. Nemými nehmatateľnými plotmi vyčlenených funkčných plôch, ktoré architekti mesta dlhé roky zakomponovávajú do jeho bytia, ale aj pevnými hmatateľnými a fyzicky neprekonateľnými múrmi. Za týmito plotmi sa skrývajú výrobné a technické zariadenia tohto mesta. Roky sme podvedome masírovaní názormi, že to, čo je za týmito plotmi je nedobré, je to „fuj“ a je správne sa za to hanbiť, neukazovať to a schovávať. Pred rokmi som sa z ľuďmi zastávajúci takéto názory stretol, vo vtedy hádam najškaredšej budove mesta. V tejto budove sídlil Útvar hlavného architekta. Aký paradox! Tá budova už dnes nestojí. Na jej mieste je Riverpark. Budova hádam ešte rozporuplnejšia. Pre jej rozmery a skutočnosť, že zatienila celú nábrežnú komunikáciu, ju v úzkom rodinnom kruhu voláme „Mordor“. „Plechovica“, tak sa zvykla budova ÚHA nazývať, už zmizla. Nezmizli ale ľudia, ktorí propagovali plotovú ideológiu. Tieto ploty ale do Bratislavy nepatria. To čo je za nimi, je súčasťou mesta, máme právo to poznať a máme povinnosť sa o to starať Netvrdím, že výrobné a technické zariadenia sú estetické skvosty. Ani netvrdím, že ideálom trávenia voľného času je nedeľná prechádzka opustenými prevádzkami „Dimitrovky“ s plynovou maskou na hlave. Tvrdím ale, že aj na týchto plochách a v týchto zariadeniach je ukrytý potenciál mesta, ktorý ak chceme využívať, musíme najprv poznať.

Teraz nechcem hovoriť o všetkom a ničom, ale o jednom konkrétnom plote a o jednom konkrétnom „zakázanom“ areáli mesta. Nachádza sa len niekoľko stovák metrov od novej budovy SND. Teda temer v samotnom srdci mesta. Je to areál bratislavského prístavu. Tento areál skrýva neuveriteľné technické skvosty. Našou hanbou je, že nevieme, že existujú a ako fungujú. Každý z nás už stál na brehu Dunaja a sledoval lode plaviace sa po Dunaji. Kto z nás ale videl loď vytiahnutú z vody? Kto z nás videl tú časť lode, ktorá je pod vodou a bežne ju nevidno? Kto z nás videl ako sa to robí? Málokto! A predsa lodný výťah máme v Bratislave takmer „pod nosom“ – v bratislavskom prístave. Tu je aj tzv „ťažká poloha“. Je to zariadenie na prekládku nadrozmerných nákladov. Jej dva žeriavy, každý o nosnosti 400 ton predstavujú unikát v širokom okolí. Poloha na preklad kolesovej techniky „Ro-Ro“, kontejnerový terminál a iné. Nachádza sa tu aj tzv. zátvorný objekt Malého Dunaja. Menšia rieka sa obyčajne vlieva do väčšej rieky. Cez „zátvorný objekt“ Malý Dunaj z hlavného dunajského koryta vyteká. Spolu s vodami Váhu sa do Dunaja vracia v Komárne. Sú tu aj ďalšie technické zariadenia „menšieho kalibru“, ale zato hodné povšimnutia. Pred rokmi, som sa v rámci mojej profesie dostal na návštevu viacerých európskych riečnych prístavov. V Meste Mainz bol prístav prístupný obyvateľom mesta. Územná rezerva prístavu bola upravená a slúžila ako oddychová zóna. Cez víkend jazdil po prístave historický vláčik. S výkladom o jednotlivých zariadeniach prístavu, občerstvením a všetkým, čo k voľnému času patrí. Nemala by práve toto byť inšpirácia pre „otcov“ mesta, ako kýženým spôsobom oživiť turistický ruch? Nemala by to byť inšpirácia pre nás, že zaujímavú veci sú ukryté aj za plotom a že tieto ploty tu nemajú čo robiť? Nemala by to byť inšpirácia pre samotný prístav, aby trochu „učlovečil“ svoj zovňajšok? Iste áno!
V historických dobách bol prístav situovaný na úrovni dnešnej Reduty. Tlak rozširujúceho sa mestského centra posúval prístav stále ďalej po prúde Dunaja. Pred asi storočím sa ťažisko prístavnej činnosti vykonávalo na dnešnom Fajnorovom nábreží v oblasti osobného prístaviska. Postupne sa prístav posúval ďalej. V Sedemdesiatych rokoch minulého storočia predstavoval prelomový skok novootvorený prístavný bazén „Pálenisko“ a súčasné zrušenie prekladných polôh na voľnom toku Dunaja medzi dnešným mostom Apollo a Starým mostom. Tento stav trvá prakticky až do teraz. Osvetlime si pojem „Prístav Bratislava“. Prístav tvoria pozemky, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Prístavné zariadenia, ako sú žeriavy, budovy spevnené plochy atď. ktoré sú vo vlastníctve jednotlivých užívateľov prístavu. V Bratislave je dominantným užívateľom Slovenská plavba a prístavy a.s. Treťou zložkou je infraštruktúra – cesty, koľaje, prístavné hrany. Tú pre zložitosť problematiky spomínať nebudeme. Mesto Bratislava dostalo od štátu, pri privatizácií spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, 4% balík spoločnosti. Tento „dar dostalo práve preto, aby malo na prístave podiel a spoluzodpovednosť za prístav. V priebehu posledného roka mesto tento balík odpredalo a stratilo tak akýkoľvek záujem o prístav, ako aj možnosť aspoň teoreticky zasahovať do jeho chodu. Opäť! Jediné o čo má mesto záujem sú prístavné pozemky. Plán je jednoduchý. „Vymiestniť prístav“ – najlepšie asi za Ural. Získať lacno, najlepšie bezplatným prevodom, pozemky. Získané pozemky rozparcelovať a potom s nimi „obchodovať“. Tak ako pred rokmi sa aj teraz na plánoch architektov objavujú návrhy situujúce do prístavu sklobetónové budovy s bytmi pre „vyvolených“ a s prístavnými zariadeniami pre jachty tých majetnejších z nás. Tieto návrhy sú nezmyselné. Tak ako nie je možné prerobiť nákladnú „tatrovku“ na limuzínu, tak nie je možné prerobiť nákladný prístav na prístavisko motorových člnov a jácht!

Toto myslenie „otcov mesta“ nie je mestu prospešné a je potrebné ho zmeniť. Alebo je potrebné vymeniť otcov mesta. „Ploty“ v ňom je potrebné odstraňovať a to čo je za plotmi využívať v prospech nás všetkých. Čo sa týka bratislavského prístavu – je to verejný prístav. Ergo verejnosť z neho nesmie byť vylúčená.