alebo ako hospodárne, účinne a účelne použiť zdroje, ktoré sú k dispozícií

Rozpočet a plán vlastnej činnosti sú základným nástrojom každej samosprávy a rozpočet základných škôl v Karlovej Vsi je schvaľovaný v miestnom zastupiteľstve. Platí a vždy bude platiť klasický bonmot niekdajšieho ministra financií Václava Klausa, že „o peníze jde až v první řade“. Je preto celkom prekvapivé, ba až zarážajúce, ako málo sa občania zaujímajú o hospodárenie vo svojom štáte, vo svojom meste,  ale aj  v škole, ktorú napríklad navštevujú ich deti.

Za chod školy zodpovedá riaditeľ. Jeho povinnosťou je zodpovednosť

• za rozpočet, financovanie a efektívne využívanie prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy,
• za riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy.

Vyučovací proces je prenesený výkon štátnej správy, teda je financovaný štátom prostredníctvom normatívu na žiaka. Aktivity po vyučovaní, školská jedáleň a školský klub detí, sú vo výlučnej kompetencii mestskej časti, a teda sú financované z prostriedkov mestskej časti. Riaditelia základných škôl stoja každoročne pred neľahkou úlohou – ako zostaviť rozpočet tak, aby pokryl všetky nevyhnutné výdavky potrebné na chod a rozvoj školy. Sú vystavení meniacej sa legislatíve, oprávnenému tlaku zo strany pedagogických aj nepedagogických zamestnancov na rast miezd a potrebnej údržbe. Nedostatok finančných prostriedkov na školách v bratislavskom kraji je verejným tajomstvom. Na zlepšovanie vyučovacieho procesu a prostredia často nezostávajú žiadne financie.

Prostriedky, ktoré do školy prichádzajú, sú z rôznych zdrojov. Prvé dva sme už spomenuli:

• zo štátu na platy učiteľov, energie počas vzdelávania ako aj príspevok 1,20 eur na stravu,
• z rozpočtu mestskej časti na zabezpečenie stravovania a školského klubu detí, krúžkov.

Potom sú to prostriedky:

• z projektov (z projektov EÚ bol bratislavský kraj donedávna vylúčený),
• z darov a od sponzorov.

Peňazí nikdy nie je dosť. Ak ide o investície do toho najcennejšieho, čo máme, a to je do vzdelania a zdravia našich detí, nie je na mieste šetriť. Osoba riaditeľa školy, jeho schopnosť riadneho hospodára a manažéra, jeho schopnosť konštruktívnej spolupráce so zriaďovateľom, školským úradom, radou školy a s rodičmi žiakov je, samozrejme, kľúčová.

Napriek tomu sa pravidelne stáva, že chýbajú prostriedky na nevyhnutné investície najmä do postarších budov.

Rodičia a starí rodičia nám odovzdali aj takéto ponaučenia:

• prikry sa len takou perinou, na ktorú máš,
• sýty hladnému neverí,
• lepší vrabec v hrsti ako holub na streche,
• peniaze používaj ako v rozprávke o troch grošoch.

Áno, aj ja som rodičom školopovinných detí. Na dnešné pomery ich mám o niečo viac, ako je bežné. Som aj členom Rady školy na jednej z karloveských škôl. Ako teda rozumne využiť prostriedky, ktoré sú k dispozícií? Ako rodič by som si želal pre deti najradšej atletickú dráhu. Potom možno novú moderne vybavenú chemickú učebňu. Je veľmi ľahké podľahnúť lákavým predstavám. Ale ako dobrý hospodár a zodpovedný poslanec musím uprednostniť opravu strechy, rekonštrukciu elektroinštalácií alebo toaliet. Nepomôžem si, lebo budovy staré niekoľko desaťročí už tieto investície nevyhnutne potrebujú. Na ostatné si treba počkať a vedieť, že všetko, čo sa podarí navyše, je výsledkom šikovnosti a spolupráce predovšetkým projektového oddelenia úradu, školy a často aj obetavých rodičov. Niet nad dobrú a otvorenú spoluprácu, lebo len tá prináša potrebné ovocie.

Peter Magát

nezávislý poslanec