Keď obyvatelia Karlovej Vsi debatujú o živote v mestskej časti, majú na niektoré veci často rozličný názor. Sú však témy, pri ktorých sa názory veľmi zbližujú. Temer všetci si zhodne pochvaľujeme blízkosť prirodzeného lesného prostredia. Mnohí z nás si pamätáme heroický boj občanov za záchranu Kráľovej hory. Lúka nad Dlhými dielmi síce formálne patrí do Devína, ale prakticky ju najviac využívajú naši obyvatelia. Mať v meste len pár krokov od domu kus naozajstného lesa je veľkou výhodou.

Za najväčší skvost našej mestskej časti však považujem Líščie údolie. Nie je to les v tom pravom slova zmysle. Je to lesopark. Ale práve to ho robí atraktívnym. Spolu s jeho polohou, temer v srdci mestskej časti, a spolu s rovinatým charakterom umožňuje dotyk s prírodou nielen mladým a turisticky a športovo založeným ľuďom, ale širokému spektru užívateľov. Od seniorov, cez kočíkujúce mamičky až po imobilných. Aktivity, ktoré sa tu dajú robiť, sa neobmedzujú iba na spoločenské prechádzky. Športovanie v prírode, kladenie ohňa, „opekačky“, rodinné gulášpartie, ale aj spoločenské podujatia: oslavy MDD, letné kino a aj tie povestné Karloveské hody, to všetko sa odohráva práve v „Liščáku“.

Je šťastím nás obyvateľov Karlovej Vsi, že do tohto jedinečného územia sa nezahryzla pažravá žiadza developerov. Líščie údolie bolo a je naše, a tak by to malo aj zostať!

Líščie údolie však nestačí iba mať. Je potrebné sa oň starať, ošetrovať ho, zveľaďovať. Aj keď sa obecná kasa k „Liščáku“ správala menej macošsky ako k ostatnému verejnému majetku, stále je čo naprávať a vylepšovať. Dúfam, že okrem drobných vylepšení, ako sú nátery konštrukcií, doplnenie odpadkových košov na niektorých frekventovaných miestach, zabezpečenie dreva na kladenie ohňa a pod., sa podarí opraviť a zrekonštruovať pódium a najmä verejné toalety.

Samozrejme, v duchu bezbariérovosti, ktorú sa u nás snažíme presadzovať. Investícia do Líščieho údolia je „luxus“, ktorý by sme si mali dovoliť. O luxuse hovorím preto, že obec spravuje veľký majetok, ktorý je zaťažený obrovským dlhom. Je to vnútorný dlh vyplývajúci z dlhodobého zanedbávania opráv a údržby budov, ciest, chodníkov a všeličoho ďalšieho. Luxusom to nazývam preto, že je už druhý rok volebného obdobia a s verejným majetkom nerobíme nič iné, len „hasíme“. Rieši sa iba to, čo je akútne nutné. Aj keď sme v minulom roku ušetrili niekoľko sto tisíc, stále je to málo. Na vyrovnanie vnútorného dlhu je potrebných 10 až 20 rokov zodpovedného gazdovania. Prinajmenšom!

Líščie údolie si zaslúži nielen našu „štedrosť“, ale aj pozornosť. Možno sa medzi nami nájdu takí, čo sú ochotní „priložiť ruku k dielu“ a pomôcť pri natieraní, upratovaní a podobne. Pomôcť sa však dá aj dodržiavaním elementárnej slušnosti. Napríklad nehádzať odpadky na zem. Ani vtedy, ak je odpadkový kôš plný. Neničiť, nelámať. Líščie údolie je naše. Správajme sa k nemu ako vlastníci. Potom nám bude prinášať aj úžitok a potešenie.

Rudolf Rosina
nezávislý poslanec