Väčšina britskej tlače v pondelok 20.9.2010 nešetrila slovami chvály na adresu pápeža, ktorý v nedeľu oficiálne ukončil svoju historickú návštevu Spojeného kráľovstva. Napísali aj to, že Benedikt XVI. sa ukázal byť iný, ako si o ňom mysleli mnohí, ktorí ho poznali iba zo zväčša neobjektívne kritických komentárov. Podľa denníka The Independent Benedikt „zanechal myseľ Británie otvorenejšiu, ako ju našiel“. Podľa premiéra D. Camerona, hlava Katolíckej cirkvi počas svojej historickej návštevy v anglikánskom Spojenom kráľovstve podnietil Britov, aby si „sadli a premýšľali“. Taký podnet by nezaškodil ani na Slovensku.
Podľa zbežnej internetovej prehliadky pondelkových správ väčšina slovenských a českých komentárov vyzdvihla najmä pápežovo ospravedlnenie za obete sexuálneho zneužívania, niektorí zdôraznili protest aktivistov proti pápežovej návšteve. Máloktorý z našich komentárov čo len spomenul pápežovo stretnutie so zástupcami občianskej spoločnosti, kultúrneho a podnikateľského sveta; diplomatickým zborom a náboženskými predstaviteľmi vo Westminster Hall, aj keď sa ho zúčastnili aj najvyšší politickí predstavitelia súčasní i minulí, ako napr. M. Thatcherová a T. Blair, ktorý po odchode z funkcie premiéra konvertoval do Katolíckej Cirkvi. Jeho sledovanie v priamom prenose na TV Lux však bolo jedným z mojich najhodnotnejších intelektuálnych zážitkov tohto roka. Pápež sa v príhovore vyjadril k aktuálnym spoločensko-politickým, kultúrny i ekonomickým skutočnostiam. Logicky, vecne a dôsledne, z hľadiska kresťanských morálnych hodnôt, ale bez katechizmových formulácii, argumentami zdravého rozumu a v mene obecného dobra. Dúfam, že aspoň niekto na Slovensku celý tento príhovor publikuje „na papieri“. Mnoho by sa z neho mohli poučiť najmä naši politici, novinári, duchovní pastieri i učitelia katolíckych škôl. Aj každý občan s trochou zdravého rozumu a zmyslu pre spravodlivosť a prirodzenú morálku.
V úvode pápež vysoko ohodnotil prínos britského parlamentarizmu k rozvoju demokracie spojenej so slobodnou diskusiou a rovnosťou občanov. Potom spomenul i hranice a ohrozenia demokracie vrátane toho, že by sme nemali popierať kresťanské základy zaručujúce slobodu. „Dnes sa Spojené kráľovstvo usiluje byť modernou a multikultúrnou spoločnosťou. Malo by si však stále zachovávať rešpekt voči tradičným hodnotám a kultúre, ktoré čoraz agresívnejšie formy sekularizmu už viac nectia a dokonca ani netolerujú,“ povedal už vo svojom prvom prejave na britskej pôde.
Práve budovanie demokracie, je jednou z najdôležitejších úloh Slovenska od pádu komunistickej diktatúry. Aj spôsob akým sa u nás realizuje inštitút referenda je jedným z dôkazov, že sme ju za 20 slobodných rokov ešte nesplnili. M. Vaško v Zrne č. 36 napísal o tom poslednom že je výsmechom demokracie. Dôležité je pýtať sa kto a prečo to zavinil, aké to má dôsledky a ako to riešiť. Priama demokracia, kde všetci (slobodní) občania konsenzom riešili riadenie štátu bola možná v niekoľkotisícovom meste antického Grécka, ale nie v niekoľkomiliónovom modernom štáte. Nedostatkom súčasnej nie je to, že je zastupiteľská, ale nedostatok slobody, vymožiteľnosti práva, spravodlivosti a reálnej rovnosti občanov vo všetkých oblastiach života. To vo veľkom a násilne porušujú totalitné diktatúry, aj keď formálne existujú demokratické inštitúcie, ako sme to zažili za komunistickej vlády. Vďaka nedostatočnej reforme politického systému a štátnej správy po r. 1989, čomu pomohla najmä pomýlená politika hrubých čiar za minulosťou, sa naša stále nedostatočná a formálna „demokracia“ v mnohom podnes viac podobá postsovietskemu divokému východu a skorumpovaným banánovým republikám než západnej Európe a Severnej Amerike. Vrátane dôsledkov na život občanov. Nedostatok kultúrnosti, spravodlivosti a morálky, ktoré Benedikt XVI. v tomto príhovore menoval ako najväčšie ohrozenie demokracie a obecného dobra sú najvýraznejšími a najhoršími vlastnosťami slovenskej politiky a správy verejných vecí za celý čas od vzniku SR. Za to však môžu nie len politickí predstavitelia či pochybní podnikatelia, ale aj tí, ktorí ich slobodne volili. A tí učitelia, mediálni pracovníci a duchovní pastieri, ktorí ich v tomto smere nedostatočne, alebo niekedy aj zle vzdelávali a vychovávali.
Niekto mi povedal, že referenda sa nezúčastnil z protestu proti zbytočne vyhodeným peniazom. Tým však z nich neušetril ani cent, iba pomohol tým politikom, ktorí v uplynulých rokoch degradovali inštitút referenda, lebo im vyhovuje keď sa občania k ničomu nevyjadrujú a nechajú ich robiť čo chcú. Vrátane uzákonenej neprimeranej a nedemokratickej poslaneckej imunity, ktorá bola kľúčovou otázkou referenda, a reálnej nedotknuteľnosti všetkých politikov, štátnych úradníkov a sudcov pri akýchkoľvek zlých a korupčných rozhodnutiach.
Benedikt, ktorý je nemeckým rodákom, ocenil obete na strane Britov bojujúcich proti „ideológii zla“ – nemeckému nacizmu, ktorý morálne zlým spôsobom budoval veľkosť Nemecka. U nás aj mnohí katolíci odsudzujú kritiku komunizmu ako protisociálnu a kritiku vojnového Slovenského štátu či postkomunistických „zakladateľov našej štátnosti“ ako neprípustnú protislovenskú aktivitu.
Pavol Martinický
uverejnené v týždenníku Zrno
uverejnené s láskavým dovolením autora a redakcie