Mladí ľudia posedávajúci na lavičkách a cigaretový dym miešajúci sa so závanom marihuany, sanitka odvážajúca 13-ročné dievča, ktoré to prehnalo s alkoholom …. Obrazy, ktoré, bohužiaľ, poznáme už aj na Dlhých dieloch. Čo s tým? Treba viac mestskej polície? Viac vzdelávania na školách o nebezpečenstve takéhoto životného štýlu?

V70-tych rokoch bola islandská mládež na čele európskych tabuliek v konzumácii alkoholu, drog a fajčení cigariet. V súčasnosti vedú v presne opačnom poradí. Patria medzi “najčistejších” teenagerov Európy. Akým spôsobom sa podarilo dosiahnuť taký významný posun?

Islanďania sa nechali inšpirovať pôvodne americkým komunitným Projektom sebaobjavovania, ktorý viedol profesor psychológie Harvey Milkman. Milkman pochopil, že poučky v školách nikto nepočúva, že mladým ľuďom chýbajú životné zručnosti, ktorými by vedeli poučky uviesť do života. Pochopil, že mladí ľudia sa stávajú závislými na chemických zmenách, ktoré prebiehajú v mozgu pri užívaní drog. Ak sa im dostatočne zavčasu ponúknu prirodzené neškodné alternatívy, ktoré sú schopné vyvolať podobné zmeny v mozgu, nebudú už potrebovať drogy. V jeho programe boli rizikovým teenagerom vo veku od 14 rokov ponúknuté aktivity – bolo jedno, čo si vyberú – mohli to byť športy, hudba, tanec, výtvarné umenie…

Na Islande teda na to išli systematicky – najprv rozdali na stredných školách dotazníky, ktoré až doteraz pravidelne vypĺňajú všetci študenti. Z výsledkov potom dokázali určiť konkrétne problémy mladých ľudí v krajine, ale tiež získali štatistiky o tom, koľko času trávia s rodičmi, v akých časoch sa pohybujú po vonku. Analýza dotazníkov ukázala jasné rozdiely medzi skupinami detí, ktoré nemali problémy a tými, ktorí začínali viac piť, fajčiť alebo užívať drogy. Ukázali sa štyri ochranné faktory:

• účasť na organizovaných aktivitách, zvlášť na športe, tri alebo štyrikrát do týždňa,
• celkový čas strávený počas týždňa s rodičmi,
• pocit, že sa o nich škola stará a zaujíma,
• čas strávený vonku vo večerných hodinách.

Zrodil sa národný plán, ktorý nazvali Mládež Islandu. Súčasťou plánu boli aj niektoré zmeny zákonov:

• cigarety sa nesmeli predávať osobám mlad- ším ako 18 rokov,
• u alkoholu stúpla hranica na 20 rokov,
• zakázala sa reklama na tabak aj alkohol,
• prijal sa zákon (ktorý platí dodnes), podľa ktorého nesmú byť deti vo veku od 13 do 16 rokov v noci vonku – v zime po 22.00, v lete po polnoci,
• zvýšila sa nančná podpora mimoškol- ských aktivít.

Posilnila sa spolupráca s rodičmi. Rodičia boli povzbudení, aby pravidelne, a nie iba občas s deťmi trávili viac kvalitného času, dohodli sa na spoločných pravidlách (aby prestala platiť známa výhovorka – veď ostatní môžu) a zaujímali sa o ich dodržiavanie.

Výsledky na seba nenechali dlho čakať: v období rokov 1997 až 2012 sa percento detí vo veku 15 a 16 rokov, ktoré napísali, že s rodičmi často alebo stále trávia čas počas týždňa, zdvojnásobilo – z 23 na 46 percent a percento detí, ktoré aspoň štyrikrát do týždňa navštevovali nejaký organizovaný šport, sa zvýšilo z 24 na 42 percent. V tom istom čase fajčenie, pitie alkoholu a užívanie marihuany v tejto vekovej skupine kleslo.

Medzičasom sa islandský model dostal už aj do iných európskych miest v rámci programu Mladí Európy. Ukazuje sa, že je ľahšie ho implementovať v malých rozmeroch na lokálnej úrovni ako očakávať, že sa stane súčasťou štátnych projektov. Úvodný zber údajov z dotazníkov umožňuje zobrať do úvahy špeci ká jednotlivých oblastí a tomu program aj prispôsobiť.

Možno si poviete, že je to utópia, ale výsledky z Islandu sú dôkazom, že keď sa spoja dospelí s úprimným záujmom o potreby mladých ľudí, dá sa dosiahnuť veľmi veľa. Nie je to ľahké ani rýchle, je to však investícia do našej spoločnej budúcnosti. Viem, že na miestnom úrade v Karlovej Vsi už o islandskom modeli vedia. Veľmi ma potešilo, keď som sa dozvedela, že sa nadväzuje spolupráca s organizáciami, ktoré sa venujú deťom ulice. Ale nemôžeme to nechať iba na “profesionálov”. Zlepšovanie vzťahov, vytváranie a vyhľadávanie spoločných aktivít s deťmi a mladými ľuďmi z nášho okolia sú veci, o ktoré sa môžeme pokúšať všetci. Na Islande to prinieslo výborné výsledky. Nemohla by sa naša mestská časť stať pilotným projektom pre Bratislavu?

Nechcem sľubovať nereálne výsledky. Jedno je však isté – ak podporíme ľudí, ktorí už projekt pripravujú, aby v ňom mohli pokračovať, šanca priblížiť sa aspoň o kúsok Islandu porastie.

Mária Tiňová
aktivistka iniciatívy Naša Bratislava, kandidátka na poslankyňu