Čo sa kedysi považovalo za extrémne, je dnes bežné. A to platí aj pre počasie. Tento rok sme sa opäť presved- čili o tom, že časy sa skutočne menia, a to globálne.

Severnú pologuľu ničia požiare a extrémne suchá, inde sú zase obyvatelia vystavení mohutným prívalovým dažďom, cyklónom a pod. Na Slovensku sme požehnaní miernym klimatickým pásmom, no aj jeho charakter sa pomaly, ale iste mení. Zmeny klímy nie sú rozprávkou a práve v mestách sú značne citeľné. Aj v Bratislave padajú posledné roky teplotné rekordy, a to nielen v letnom období, ale počas celého roka. Priamo s otepľovaním súvisia aj prívalové dažde a deštruktívne búrky sprevádzané silným vetrom, na túto priamu súvislosť už upozornili aj slovenskí meteorológovia.

Karlova Ves sa môže tešiť naozaj priaznivej, výnimočnej polohe v objatí lesa, z juhu lemovaná Dunajom, jeho meandrujúcim Karloveským ramenom a križovaná nie veľmi viditeľnou Suchou Vydricou. Extrémne zmeny počasia, doteraz charakteristické skôr pre iné oblasti sveta, sa dotknú skôr či neskôr aj nás. Preto je najvyšší čas vytiahnuť hlavu z piesku a začať premýšľať a jednať racionálne so zreteľom na budúcnosť. Napriek tomu, že nás obkolesuje zeleň i drahocenná voda, môžeme sa ísť prejsť do chládku Líščieho údolia, Karloveskej zátoky či lesov tiahnucich sa až k Devínskej Kobyle, husto zastavané časti našej mestskej časti predstavujú problém. Panelové domy a betónové či asfaltové povrchy kumulujú obrovské množstvo slnečnej energie. Sú navyše esteticky nepríjemné, ľudsky nevľúdne, neposkytujú žiaden tieň, do rána sálajú do okolia teplo, odvádzajú vzácnu zrážkovú vodu do kanálov… A to je stále len časť problému.

Riešení sa ponúka viacero. Na začiatku je ale potrebné zrevidovať doterajšie prístupy pri revitalizácii verejných priestranstiev. Nová, bezúdržbová asfaltová prikrývka či krajšia betónová dlažba na úkor trávnatých plôch, odstránenie otravných stromov, ktorým „drzo“ opadávajú listy… tento dlhoročný prístup je priamou cestou do pekla. Preto je nutné oceniť odlišný prístup a naštartované projekty súčasného vedenia mestskej časti, ktoré porozumelo nevyhnutnosti trvalo udržateľných riešení, ktoré zmierňujú dopady extrémneho počasia. V správne nastavenom trende je potrebné pokračovať a k revitalizácii verejných priestranstiev či obnove budov pristupovať ekologicky, ľudsky a inovatívne. V našom spoločnom záujme by mala byť predovšetkým ochrana zelene a biodiverzity, vodných tokov, znižovanie environmentálnej záťaže na prírodné prostredie (redukcia produkovaného odpadu a jeho efektívna recyklácia, podpora alternatívnych foriem prepravy, obehovej ekonomiky či lokálnych produktov atď.).

Skvelou ukážkou nového prístupu by sa mohli stať bohom zabudnuté verejné priestranstvá (väčšinou kvôli nevysporiadaným vlastníckym vzťahom či nezáujmu vlastníka) v Karlovej Vsi, ktoré sa v posledných dekádach ešte nedočkali svojej revitalizácie. Jedným z takýchto priestranstiev je aj Jurigovo námestie, ktoré na svojich terasách a ploche viac ako 6000 m2 kumuluje obrovské množstvo tepla, neposkytuje takmer žiadny tieň a už vôbec nie je príjemným prostredím pre život a oddych. Rozsiahle povrchy pokryté asfaltom či betónovou dlažbou vrátane nevyužitých striech polyfunkčných objektov siahajú od Adámiho ulice až po budovu Allianzu za električkovou traťou. Tento priestor potrebuje revitalizáciu nielen kvôli svojmu veku a dezolátnemu stavebno-technickému stavu, ale aj kvôli svojmu charakteru. Pár stromov, desiatky neobsadených lavičiek, čudesné murované skulptúry či nevyužité plochy s hojdacími koníkmi. Takto vyzerá realita, potenciál na príkladnú zmenu je však ohromný.

Pri správnom prístupe môže tento priestor poskytnúť vhodné, príjemné podmienky pre tunajších obyvateľov a v širšom meradle prispieť k zmierneniu dopadov klimatických zmien v meste. Rozširovanie zelených plôch (vrátane striech a vertikálnych plôch), výsadba drevín (alebo osadenie v črepníkoch), zachytávanie dažďovej vody, hmyzie búdky, menšie vodné plochy, či komunitné záhradky… To je len časť možností. Okrem funkcie komunikačnej, rekreačnej či športovej by mal mať takýto revitalizovaný priestor aj hodnotu estetickú či edukatívnu. Veď naše okolie je našou vizitkou a o jeho charakter sa musíme pričiniť všetci. Preto by sme ho mali spoločnými silami zveľaďovať a chrániť. Žiaľ, až príliš často sa stáva, že náš domov končí za prahom našich dverí.

Matej Kotal
aktivista iniciatívy Naša Bratislava, kandidát na poslanca