Čo prežívame, nie je dielom náhody. Sami vytvárame svet. Môže byť prázdnou pustatinou, ale aj kvitnúcou záhradou.

Ako vyzerá miesto vašich snov? Miesto, kde by ste chceli žiť? Asi to nebude betónová pustatina, ale skôr harmonické a estetické prostredie v kontakte s prírodou. Miesto, kde by sme sa cítili dobre a ktoré by prospievalo nášmu zdraviu. Pre mnoho ľudí v mestskom prostredí zostane podobná predstava len nenaplneným snom.

Aj preto stále viac ľudí prejavuje záujem nielen o zeleň v meste, vo svojom najbližšom okolí, ale aj o budovanie komunitných jedlých ekozáhrad. Je to jedna z foriem, ako žiť a mať radosť z priameho dotyku s prírodou. Meniť mesto na záhradu môžeme od svojich okenných kvetináčov, loggií, najbližšieho okolia. I na malom priestore je možné dopestovať jedlé rastliny vo veľmi dobrej kvalite. Šanca na vlastnú úrodu je oveľa väčšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Možno neviete, ale v Bratislave už funguje viacero komunitných záhrad a jedna aj u nás v Karlovej Vsi. Máme tu Vodárenskú komunitnú záhradu, v blízkosti Karloveského ramena, ktorej som aktívnou členkou. Záhradu založilo v roku 2013 združenie Živica. Vlastnými rukami sme nadšene pretvorili spustnutý priestor na záhony, vysadili stromy, vytvorili bylinkovú špirálu rozvoniavajúcu levanduľou, šalviou a rozmarínom. Kvety priťahujú užitočný hmyz, opeľovače. Maličké jazierko pri špirále slúži akonapájadlo pre včely a vážky a krášli ho lekno. V hmyzom hoteli už bývajú včely samotárky. V rohu záhrady umiestnilo združenie Živica dva úle v rámci projektu Mestské včely. Na vyschnutom kmeni orecha tróni netopieria veža. Viete, že jeden netopier vychytá za noc až 3000 komárov? Vtáčia búdka osadená na starom smrekovci už má svojich operených obyvateľov.

Komunitná záhrada nám slúži aj ako priestor na stretávanie, v altánku pod orechom si vymieňame skúsenosti a ponúkneme sa navzájom svojimi produktami. Deti sú v záhrade ako doma a už zistili, že šalát či rajčiny nerastú v supermarkete. Vlastnú komunitnú záhradu si za svojím panelákom, vo vnútrobloku alebo na nevyužitých plochách môžete vybudovať aj vy. Často sa pestuje vo vyvýšených záhonoch, ktoré sa naplnia zeleným materiálom a navrch kvalitnou pôdou, preto nezáleží na tom, aký pozemok či akú pôdu máte. Vyvýšené záhony majú mnoho výhod – v záhrade sa dá lepšie pohybovať, zavlažovať, je v nich menej buriny, sú pohodlné i pre starších. Záhrady, hoci len miniatúrne, sú rajom pre rodiny s malými i väčšími deťmi i pre starých rodičov.

Vaša komunitná záhrada naozaj nepotrebuje veľa a môže byť vašou oázou oddychu apriestorom, kde dokážete načerpať novú silu a energiu do náročných všedných dní.

Dagmar Petrová
nezávislá kandidátka na poslanca