Sú krajiny, ktoré pojem trvalý pobyt ani nepoznajú. Sú aj také, kde si bez nahlásenia trvalého pobytu nevybavíte ani permanentku do fitnes. Na Slovensku je spojených s trvalým pobytom stále viac súvislostí, ktoré vôbec nevystihuje jeho ofciálna definícia.

Podľa nej je trvalý pobyt údaj o vašom pobyte na území Slovenska, ktorý slúži na účely evidencie obyvateľstva. Adresa trvalého pobytu je mietom vášho stáleho bydliska. Trvalý pobyt môžete mať na Slovensku evidovaný v tom istom čase iba jeden.

Trvalý pobyt sa stáva v súčasnosti zaujímavou obchodnou komoditou. Existujú spoločnosti, ktoré vám za príslušný poplatok vybavia trvalý (virtuálny) pobyt v Bratislave. Alebo naopak, ľudia si ponechajú trvalý pobyt v mieste rodiska, napr. u rodičov, len tak z nostalgie alebo z nechuti vybavovať si všetky odhlášky a nové doklady. Ľudí, ktorí reálne žijú inde, ako majú uvedené v občianskom preukaze, je na Slovensku veľa. Voči mestám a obciam je to nespravodlivé.

Podielové dane sú hlavným príjmom miest a obcí. Vznikajú z príjmov daní fyzických osôb, ktoré sú súčasťou štátneho rozpočtu. Mestá sa dlhodo- bo snažia zastaviť o ciálny úbytok obyvateľov, lebo to pre ne znamená menej peňazí. Neo ciál- ny nárast obyvateľov (rozumej takých, ktorí tam bývajú, ale nemajú nahlásený trvalý pobyt) im do spoločnej kasy peniaze neprinesie. Neprihlásení obyvatelia užívajú obecné cesty, občiansku vybavenosť, ale neplatia do spoločného.

Problematika trvalého pobytu z pohľadu výstavby

Územný plán stanovuje využitie územia a koľko percent môžu maximálne tvoriť byty na trvalé bývanie. Veľmi zjednodušene povedané, jeho primárnou úlohou je rešpektovať hodnoty územia a regulovať ho tak, aby bola zabezpečená kvalita životného prostredia pre ľudí. Pri výstavbe nebytových priestorov sú kladené nižšie požiadavky napr. na svetlotechniku, vodu a kanalizáciu, ale aj počet parkovacích miest. Zároveň sa predpokladá obrátená dopravná špička, ako pre bytové domy (rozumej príchod ráno, odchod večer). Pri stavebnom konaní si developeri šikovne umiestnia apartmány pod tzv. polyfunkciu uzemného plánu (čo by reálne mali byť kancelárie, kaviarne, tnescentrum a pod.). Následne tieto tzv. apartmány začnú inzerovať a predávať ako byty. Príkladov je aj v našej mestskej časti niekoľko. Najznámejšie sú apartmány v Karloveskej zátoke. Kupujúci vidí kuchyňu a všetko vybavenie tak ako v bežnom byte. V tej chvíli nerieši, že kupuje nebytový priestor, kde si nemôže nahlásiť trvalý pobyt. Rozdiel možno pochopí až vo chvíli, keď zaeviduje nedostatok parkovacích miest, potrebuje umiestniť do škôlky dieťa alebo nezíska označenie rezident.

V poslednej dobe sa množia požiadavky majiteľov nebytových priestorov o zmenu na bytové, aby si mohli vybaviť trvalý pobyt. Mnohí z nich už v tzv. nebytových priestoroch trvale bývajú. Nastáva ťažko riešiteľná situácia, za ktorú však už zodpovednosť na svojich bedrách nenesie developer, ale horúci zemiak si pohadzuje občan (vlastník nebytového priestoru) a stavebný úrad obce.

Odporúčam starostlivo zvažovať všetky okolnosti pri kúpe nehnuteľnosti za účelom bývania.

Viera Bukovenová
aktivistka iniciatívy Naša Bratislava