Vážení Karlovešťania, milí naši čitatelia,
z udalostí posledných dní sme mnohí pobúrení, zmätení alebo aj znechutení. Znova si musíme klásť nepríjemné otázky, komu a čomu veriť, na koho a na čo sa dá ešte spoľahnúť, a zamýšľať sa nad tým, či náš verejný život je založený naozaj len na ziskuchtivosti, neuhasiteľnej túžbe po moci a na vierolomnosti voči bežnému človeku.

Snáď sa veľmi nemýlim, keď skonštatujem, že väčšina z nás túži po usporiadanom živote so zaužívanými zvyklosťami podľa vlastných predstáv. Dodáva nám to pocit istoty a pokoj. Udalosti posledných dní nás vyrušujú a znepokojujú, vyvolávajú zničujúce pocity. Prehlbuje sa strata dôvery a sklamanie. Nikto nie je ušetrený a nikto nie je bez viny. Každý z nás má svoj diel zodpovednost.

Život je len jednosmerka, dá sa obzrieť, aj poučiť, ale nikdy nie vrátiť späť. Nedajme sa v ňom okradnúť o svoj čas ani o svoju úlohu. Musíme nielen rozmýšľať o čase, ktorý máme k dispozícii a o svojom poslaní, ale aj rozumne konať. Vážme si svoj svet, ale rovnako aj svety tých druhých. To, čo je dobré pre nás, je iste dobré pre všetkých. Myslieť si to však nestačí. Každá doba potrebuje ľudí možno naivne veriacich, ale úprimne usilujúcich sa o lepší a spravodlivejší svet. Takých, ktorí sú ochotní tomuto úsiliu podrobiť aj svoje osobné ciele. Úsilie o lepší svet má mnoho podôb a nikdy nekončí, ale neraz si vyžaduje značnú dávku odvahy a osobnej statočnosti. Komukoľvek sa v okamihu môže stať, že skríži cestu mocným tohto sveta a stane sa nepohodlnou prekážkou.

Apatia nás neoslobodí ani neospravedlní. Stratený ľudský život je síce veľmi smutný, ale ešte smutnejším príbehom je premárnený život. Fandime si navzájom a podporujme sa v dobrom, ak sa to čo len trochu dá.
S úctou

Dana Čahojová
starostka Karlovej Vsi