Všeličo nefunguje v tejto našej krásnej vlasti. Jedna z vecí, ktoré ma iritujú, sú bilbordy. Sú malé aj veľké, vkusné aj nevkusné, legálne aj nelegálne. Jedno však majú spoločné – sú všade a nevieme sa ich zbaviť.

Snaha o odstránenie bilbordov sa podobá boju s veternými mlynmi. Sú ako hydra, kým sa podarí jeden bilbord odstrániť, pribudnú ďalšie dva alebo tri. Základom neúspešného boja je vágna legislatíva. Tú by mali zmeniť politici. Ale ako by politici mohli „zlikvidovať“ bilbordy, keď ich sami potrebujú. Čím väčší balík peňazí majú za sebou, tým menšia je ich snaha rušiť bilbordy. Preto by sme si mali osvojiť jednoduchý recept: Dobre si zapamätajme tváre a mená politikov z bilbordov, a tých potom nevoľme.

Arogancia bilbordovej moci neberie ohľad na nikoho, ani na tých najslabších nie! (30.6.2017, Majerníkova ul.)

Aj teraz, hoci župné voľby sú až v novembri, je celé mesto „vyzdobené“ ksichtami županstvachtivých politikov (pozn. autor napísal článok v máji 2017). Nie je to o ciálna kampaň. Preto sa županské ambície skrývajú za ľudomilné oznámenia o tom, ako dlho slúžia verejnosti, že sú dobrí, lebo riešia dopravu a podobne. Pri pohľade na bilbordových politikov sa natíska nástojčivá otázka: Kde berú politici peniaze na pompéznu bilbordovú kampaň?

Cena mesačného prenájmu reklamnej bilbordovej plochy (510×240 cm) sa v Bratislave pohybuje od 90 do 300 eur na mesiac – podľa atraktivity polohy. V našej mestskej časti je to najčastejšie cena asi 130 eur mesačne. Od apríla, kedy už boli „županské“ bilbordy v plnom prúde, do volieb je 8 mesiacov. Ak si niekto zaplatil sto bilbordov, je to spolu 100 x 8 x 130 = 104 tisíc eur. Kampaň rádovo v desiatkach až státisícoch eur, to sú peniaze, ktoré sa nedajú ušetriť „z rodinného rozpočtu“. Zároveň sú to peniaze, ktoré sa dali oveľa účelnejšie využiť. Detské ihriská, športoviská, sociálna starostlivosť, oprava ciest a chodníkov … možností je veľa.

Bilbordy sú len špičkou ľadovca, ktorá signali- zuje, koľko má kto za sebou peňazí. Tie penia- ze niekto poskytol – „sponzor“, politická strana, ktokoľvek. Tieto peniaze nie sú „dieťaťom“ entuziazmu alebo lantropie. Sú investíciou do politiky. Investície sa musia rentovať. Investície do politiky sa splácajú z verejných zdrojov. Skladáme sa na to my všetci. Rozbité cesty, zlá legislatíva, štátna neochota, podvyživené školstvo, kultúra a sociálna starostlivosť, skostnatelé zdravotníctvo. Nie sú dôsledkom lenivosti alebo neschopnosti národa vytvoriť zdroje, ale osobne si myslím, predovšetkým drancovania štátu politikmi na všetkých stupňoch. Bilbordy preto nechápem ako záležitosť estetickú, môžu sa niekomu aj páčiť – má na to právo, ale predovšetkým ako spoľahlivý indikátor stavu spoločnosti. Indikátor miery anarchie, miery korupcie, miery rovnoprávnosti v štáte, regióne, meste …

Rudolf Rosina
nezávislý poslanec