Karloveská zátoka patrí k obľúbeným miestam pre každodenný oddych, šport a rekreáciu nielen obyvateľov Karlovej Vsi, ale aj mnohých Bratislavčanov a návštevníkov mesta. Vďačí za to najmä svojej výhodnej polohe neďaleko od centra, dobrej dopravnej dostupnosti a samozrejme, hlavne zachovalému prírodnému prostrediu, ktoré tu umožňuje vykonávať celoročne rôzne druhy športov a rekreačných aktivít. Pôvodný vlastník pozemkov, gróf Lanfranconi, ich daroval mestu Bratislava práve na účely športu a rekreácie.

Karloveská zátoka je príjemným protikladom ruchu hlavného mesta. Dodnes sa tu zachovali prirodzené, nezregulované dunajské brehy so štrkovými plážami a lužnými lesmi. Bežne tu možno vidieť aj vzácnejšie druhy živočíchov ako sú volavky, kormorány, rybáriky. Súčasné využitie zátoky pre šport a rekreáciu pritom nie je v rozpore s ochranou prírody. Väčšine chránených živočíchov rekreanti a športovci neprekážajú, pri člnkovaní po ramene nie je nijakou vzácnosťou stretnúť plávajúceho bobra alebo na brehu slniacu sa užovku či korytnačku. Pre svoje prírodné hodnoty je Karloveské rameno dokonca súčasťou územia európskeho významu Bratislavské luhy.

Získať túto lukratívnu lokalitu pre seba a pre ďalšiu výstavbu sa už roky intenzívne usilujú aj developeri. Časť územia sa im už v minulosti podarilo znehodnotiť necitlivou výstavbou bytových domov. Za ochranu zátoky sa postavili vodáci, športovci, ochranári, bežní ľudia aj viacerí poslanci samosprávy. Na zabránenie ďalšej nevhodnej výstavbe bolo zorganizovaných niekoľko petícií. Pravidelne sa s týmto problémom zaoberáme aj v miestnom zastupiteľstve v Karlovej Vsi. Už v roku 2012 karloveské zastupiteľstvo iniciovalo obstaranie „Územného plánu zóny Karloveská zátoka“. Ide o podrobnejšie rozpracovanie územného plánu mesta, ktoré súčasne umožňuje aj prísnejšiu reguláciu prípadnej výstavby. Zóna je vymedzená mostom Lafranconi, Botanickou ulicou, Dunajom a Čiernym potokom. Takisto už v roku 2012 vyhlásila mestská časť pre toto územie prvýkrát stavebnú uzáveru. Stavebná uzávera je podľa stavebného zákona dočasným opatrením, ktorým sa v danom území obmedzuje stavebná činnosť najviac na 5 rokov, kým nevznikne územný plán zóny, ktorý ju podrobnejšie zareguluje. Okresný úrad Bratislava však túto stavebnú uzáveru už v r. 2013 zrušil. Nevzdali sme sa a v r. 2015 už súčasné vedenie mestskej časti vyhlásilo stavebnú uzáveru po druhýkrát. Ani tento raz sme však neuspeli. Okresný úrad konal rovnako a v máji 2016 aj túto druhú stavebnú uzáveru opäť zrušil. Nevyhovel ani protestu prokurátora, ktorý dal v plnom rozsahu za pravdu karloveskej samospráve tiež je presvedčený o nezákonnosti rozhodnutia okresného úradu. Dôvody konania okresného úradu si nie je ťažké domyslieť. Ako už viackrát predtým, okresný úrad svojím konaním jednoznačne nahráva developerom, ktorých podnikateľské záujmy majú, zdá sa, prednosť pred verejným záujmom – udržať prírodný a rekreačný charakter územia aj do budúcnosti. Súčasné vedenie mestskej časti považuje stavebnú uzáveru za nevyhnutnú, keďže už v minulosti tu boli viaceré pokusy o narušenie platných regulatívov. Napríklad projekt výstavby bytového domu s názvom Karloveské rameno 3, ktorý sa zatiaľ nerealizoval, a to potom, keď vtedajší primátor Ftáčnik zrušil záväzné stanovisko k tejto investícii. Ďalším príkladom výstavby, ktorá znížila prírodný charakter úze- mia, je nedávna „prestavba“ oddychovo-rekreačného zariadenia, bývalého Paddlera, na dom s apartmánovými bytmi, ktorú sa nám však už zastaviť nepodarilo.

Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová má v tom jasno: „Nemohli sme sa stotožniť s dôvodmi, ktoré okresný úrad uviedol pre zrušenie stavebnej uzávery, a preto sme sa obrátili na prokuratúru, aby preskúmala postup úradu v tejto veci. Krajská prokuratúra dospela k názoru, že náš postup bol zákonný, dodržali sme všetky vyhlášky a predpisy pri konaní o stavebnej uzávere, ale naopak, konanie okresného úradu označila za nezákonné. Preto podala protest proti jeho rozhodnutiu o zrušení stavebnej uzávery. Okresný úrad predložil protest prokurátorky spolu s napadnutým rozhodnutím a ďalším materiálom na rozhodnutie svojmu nadriadenému orgánu – Ministerstvu dopravy a výstavby. Ani to však protestu prokuratúry nevyhovelo,“ opisuje priebeh udalostí.

Celá problematika sa dostala až na stôl ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka. Pán mi- nister momentálne vec podrobuje skúmaniu. Zostáva nám veriť, že skúmanie bude objektívne a pán minister sa rozhodne správne. Karloveská zátoka a my všetci tým získame nádej, že nie všetko v tomto štáte ovláda moc peňazí.

Jaromír Šíbl
nezávislý poslanec