Devínska Kobyla stále v ohrození

Boj o záchranu bratislavských lesov pripomína mexickú telenovelu. Hoci sa zdá, že sa vlastne stále skoro nič nedeje, dej za oponou je plný napätia a nečakaných zvratov. Priami účastníci aj diváci napäto čakajú na vyvrcholenie príbehu, to však stále neprichádza. Bude sa rúbať? Nebude sa rúbať? Koľko, kde a kedy?

Na území Bratislavy pôsobí viacero subjektov, ktoré sa starajú o lesy. O tie vo vlastníctve hlavného mesta (3200 ha) sa starajú Mestské lesy v Bratislave (MLB). Najväčšiu plochu však obhospodaruje štátny podnik Lesy SR. Ide najmä o lužné lesy na oboch brehoch Dunaja, lesy v okolí Bieleho kríža, horného toku Vydrice a lesy Devínskych Karpát od Karlovej Vsi až po Dúbravku, Devín a Devínsku Novú Ves. A o nich je aj tento príbeh.


Po tom, ako koncom roka 2017 Lesy SR oznámili masívnu plánovanú ťažbu na Devínskej Kobyle a Vydrici, aktivisti a mimovládne organizácie s podporou mestských častí Karlova Ves, Devín, Dúbravka, BSK a hlavného mesta žiadali jej pozastavenie a hľadanie riešení vedúce k systémovým zmenám v prístupe k bratislavským lesom. Rozsah plánovanej ťažby totiž vyvoláva oprávnené obavy. Celkovo by sa malo len v oblasti Devínskej Kobyly v tomto roku vyrúbať vyše 3300 m3 dreva (pre porovnanie – na celom území MLB je objem plánovanej ťažby 5000 m3). Pod tlakom verejnosti Lesy SR začiatok ťažby už niekoľkokrát odložili. Najprv mali rúbať v januári, potom v máji, najnovšie sa hovorí o auguste. Ani to sa však nedá považovať za úspech – Lesy SR stále rátajú s tým, že vyrúbu všetko, čo majú na tento rok naplánované, zákon im to predsa umožňuje. O čo menej vyrúbali v prvej polovici roka, o to viac chcú vyrúbať v druhej.

Úlohu mediátora medzi verejnosťou a lesníkmi sa snaží plniť Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. V januári vznikla pracovná skupina zložená zo zástupcov ministerstva, lesníkov, aktivistov, samosprávy, ochranárov a odborníkov. Uskutočnilo sa niekoľko stretnutí. Zatiaľ bez dohody.

Jakub Mrva zo združenia Iniciatíva Naše Karpaty: „Zúčastnili sme sa rokovaní na pôde minis-
terstva, kde sme zástupcom Lesov SR predložili niekoľko návrhov, ako možno podporiť rekreáciu, šport a ochranu prírody v bratislavských lesoch. Bohužiaľ, nevyzerá, že by ministerka či Lesy SR mali záujem o zmenu, napriek opakovanej kritike nadmernej a nešetrnej ťažby dreva zo stra- ny verejnosti alebo starostov mestských častí. Aj preto žiadame zastaviť plánovanú ťažbu dreva a aktívne hľadať riešenia, ktoré nebudú len kozmetické, ale naozaj prinesú verejnosťou žiadanú zmenu v prospech podpory rekreácie a ochrany prírody.“

K nejakej dohode s Lesmi SR snáď predsa len dôjde. Vidno to na postupnej zmene argumentácie zo strany lesníkov. Potrebu ťažby už neodôvodňujú potrebou plniť plán, dosahovať zisk, či zarobiť si na svoje prémie (pričom tieto argumenty používali ešte donedávna). Hlavným argumentom je teraz potreba „starať sa o les“. Mnoho lesníkov si úprimne myslí, že les by bez ich pravidelnej „starostlivosti“ (vykonávanej pomocou motorových píl a ťažkej techniky) len chradol, možno by aj celkom zahynul. Dokonca tvrdia, že tie veľké staré (zdravé, krásne a plne funkčné) stromy musia rúbať preto, aby uvoľnili miesto (chúďatkám) mladým stromčekom, pretože tie (potvory) veľké stromy ich len utláčajú. Veľký (starý) strom nemá čo zacláňať malým (mladým) a svoje celoživotné poslanie si najlepšie splní rozrezaný na dosky, rozomletý na štiepku či spracovaný na palivové drevo. Pritom radi zabúdajú na to, že najzdravšie lesy vždy boli a sú hlavne tie, ktoré sú dlhodobo ponechané bez ľudských zásahov, čiže prirodzené lesy a pralesy.

V bratislavských lesoch nie je v súčasnosti potrebné ťažbu dreva celkom vylúčiť, stačí ju len obmedziť a usmerniť tak, aby neohrozovala rekreáciu a prírodné hodnoty. Príkladom môže byť práve územie Mestských lesov. Rozhodnutím Mestského zastupiteľstva bola ťažba dreva znížená z 18 000 m3 na tretinu. Tzv. bezzásahové plochy lesov dosahujú dnes 4 % z celkovej rozlohy, uvažuje sa s rozšírením až na 50 % plochy MLB.

Dokonca aj Lesy SR prišli so svojím vlastných návrhom „bezzásahových plôch“ na Devínskej Kobyle. Určite je to krok správnym smerom, má však ešte niekoľko nedostatkov. Do tohto režimu navrhujú len plochy, na ktorých podľa zákona aj tak rúbať nemôžu (neumožňuje to schválený 10-ročný plán starostlivosti o les). Bezzásahové plochy sú len dočasné, nie je záruka, že po skončení platnosti plánu nebudú vyrúbané. Navyše bez zníženia celkového objemu ťažby bude pozitívne pôsobenie týchto plôch obmedzené, keďže sa bude intenzívne rúbať všade naokolo.

Plochy bez hospodárskej ťažby musia byť trvalé a ich zoznam treba doplniť aj o ďalšie lokality. Preto prebiehajú rokovania aj o návrhu Štátnej ochrany prírody SR na rozšírenie existujúcej Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Celkové zníženie ťažby v rekreačných lesoch je pritom nevyhnutnosť, o ktorej okrem niektorých lesníkov už dnes asi nikto nepochybuje.

Ďalším zámerom, ktorý si postupne získava stále väčšiu podporu verejnosti a komunálnych politikov, je návrh na obnovenie tzv. „veľkého“ Bratislavského lesoparku, a to v jeho pôvod- ných hraniciach z r. 1973 od Bratislavy až po Stupavu a Svätý Jur, vrátane lesov Devínskych Karpát a lužných lesov. Na území tohto „veľkého“ BLP by mal platiť spoločný štatút a jednotná správa s prioritou rekreácie a ochrany prírody. Tento návrh sme opakovane predložili Lesom SR aj ministerstvu, na odpoveď márne čakáme vyše pol roka.

Príbeh štátnych lesov v okolí Bratislavy je ešte riadne ďaleko od záverečného šťastného konca. Všetci hlavní hrdinovia sa musia ešte poriadne potrápiť, zažiť víťazstvá aj porážky, chvíle nádeje a zúfalstva. Scenár tvoria viacerí autori, pričom mnohí z nich sú aj samotnými hercami. Nakoniec však predsa len o všetkom rozhodnú diváci. Svojím nezáujmom či aktivitou. Alebo aspoň povzbudzovaním svojich obľúbených hrdinov, napríklad zaslaním stanoviska na adresu Lesov SR či ministerstva: tlacove@lesy.sk, info@land.gov.sk.

Jaromír Šíbl
nezávislý poslanec