Začnime volebným zákonom. Jeho výhodou je, že definuje voľbu do miestnej (mestskej) samosprávy, ako väčšinovú. Volia sa konkrétni kandidáti, nie politické strany. Preto môžu kandidovať aj nezávislí kandidáti – bez straníckej nominácie, na základe petície obyvateľov. Volebný zákon má dva veľké nedostatky. Prvým je nerovnoprávne postavenie nezávislých kandidátov vo viacerých ustanoveniach zákona. Toto je najciteľnejšie pri vytváraní volebných komisií. Zákon hovorí o zastúpení politických strán vo volebných komisiách, nezávislých kandidátov nespomína. Tým sa neguje jedno zo základných pravidiel demokracie – rovnosť občanov pred zákonom. Druhým veľkým nedostatkom volebného zákona je jednokolová voľba starostu. Starostovi dáva slovenská legislatíva silné postavenie pri výkone moci a nestanovuje takmer žiadne sankcie. Pritom mu pri účasti viacerých relevantných kandidátov a volebnej účasti okolo 40% stačí na zvolenie iba asi 10% hlasov oprávnených voličov. To je absurdné!

Zabezpečenie prípravy a priebehu volieb je ďalšou úrovňou volebnej pyramídy. Organizáciu volieb zabezpečuje obec. Obec zodpovedá za vytváranie volebných komisií a ich vyškolenie, tvorbu a aktualizáciu voličských zoznamov, informovanie voličov o mieste a spôsobe hlasovania a o kandidátoch a distribúciu volebných lístkov a obálok, ako aj materiálne zabezpečenie volieb. Na základe osobných skúseností z týchto volieb a z volieb minulých si dovoľujem vysloviť názor, že obec pripravila voľby s veľkými nedostatkami. Najväčším bolo nedostatočné vyškolenie členov a predsedov okrskových volebných komisií. Uskutočnilo sa iba jedno školenie. Účasť členov okrskových komisií na tomto školení bola nízka, a to z časti aj vinou miestneho úradu, ktorý pozýval na školenie veľmi chaoticky a najmenej v jednom prípade mylne informoval pozvanú osobu, že sa školenia nemusí zúčastniť. Náhradníkov neškolili vôbec. Úroveň samotného školenia bola veľmi nízka. Osobitné školenie predsedov okrskových komisií sa neuskutočnilo vôbec. Obec zabezpečila kvalitné vyškolenie len zapisovateliek. Na základe vlastných skúseností a hodnoverných referencií si dovoľujem tvrdiť, že zapisovateľky až veľmi dobre ovládali svoje povinnosti aj povinnosti členov komisie.

Priebeh volieb v mnohých aspektoch odzrkadľoval nedostatočnú prípravu volieb. Pravicová aj ľavicová koalícia prekvapujúcim spôsobom zanedbali delegovanie zástupcov do volebných komisií. Typickým zložením okrskovej komisie bolo: zapisovateľka, zástupca nezávislých – kandidujúcich pod hlavičkou OKS, Zmena zdola, OĽaNO a štyria členovia delegovaní miestnym úradom. Táto štvorica bola často tvorená mládežníckymi kolektívmi detí pracovníkov miestneho úradu. V ich práci sa prejavovala predovšetkým nepripravenosť. Skutočnými „pánmi na ihrisku“ boli zapisovateľky. Jedinými rovnocennými partnermi v komisiách im boli zástupcovia nezávislých kandidátov. Tu sa v plnej miere prejavila správnosť nášho rozhodnutia „vymeniť“ formálnu nezávislosť za možnosť nominovať svojich zástupcov do volebných komisií.

Ďalším organizačným nedostatkom volieb bolo zriadenie iba dvoch hlasovacích miest – zásten vo volebných miestnostiach. Už prvé hodiny hlasovania ukázali, že tento počet je nedostatočný. Za pochodu sa dorábali tretie, prípadne štvrté hlasovacie zásteny. Spôsobilo to určitý nával a chaos v úvodných hodinách hlasovania.

Zaznamenali sme aj viacero „drobných“ nedostatkov, ako napr. nesprávne zapečatené volebné schránky, nevhodne vyvesené vzory volebných lístkov, vynášanie vydaných volebných lístkov a obálok mimo volebnej miestnosti, nevhodné umiestnenie volebných zásten a pod.

Vyvrcholením práce volebnej komisie je sčítanie hlasov. Ako pozorovateľ som sa ho zúčastnil v komisií č. 26. Aj tu „kraľovala“ zapisovateľka. Aj keď „de jure“ prekračovala svoje právomoci, „de facto“ pracovala v prospech objektívneho a čestného sčítania hlasov. Postupovalo sa presne v duchu princípov správneho sčítania hlasov. Všetky hlasovacie lístky sa prepočítavali kolektívne a dvakrát. Mne ako pozorovateľovi nezostáva nič iné, iba celej komisií a najmä zapisovateľke vysloviť veľké Ďakujem. To ďakujem im patrí aj preto, že, ako som sa dopočul, nie všade bolo sčítanie také bezproblémové.

Z druhej ruky, od členov okrskových komisií a pozorovateľov, som sa dozvedel, že zapisovateľky v drvivej väčšine prípadov nepostupovali tak korektne, ako v komisií č. 26. Odmietali pozorovateľov, nevhodne zasahovali do činnosti komisie, deptali a dehonestovali oponentov vo volebnej komisii, voličom podávali zavádzajúce informácie o počtoch volených kandidátov, snažili sa presadiť sčítavanie hlasov „po skupinkách“, zápisnice a volebné výsledky zapisovali ceruzkou a pod.

Spoločným menovateľom prípravy a priebehu volieb ako aj sčítania hlasov boli nepripravenosť a chaos. Zodpovednosť za tento stav pripadá najmä na vrub miestneho úradu. Netvrdím, že miestny úrad konal zámerne alebo s úmyslom manipulovať voľby, ale ak by takýto úmysel mal, nekonal by pravdepodobne inak.

Napriek všetkým nedostatkom konštatujem, že voľby boli legitímne. Všeobecným prekvapením bolo výrazné presadenie sa nezávislých kandidátov do miestneho zastupiteľstva a na post starostu. Týmito voľbami urobila Karlova Ves pomyselnú „hrubú čiaru za minulosťou“. Istým sklamaním boli výsledky hlasovania do mestského zastupiteľstva. Myslím si, že Karlova Ves si zaslúži lepších reprezentantov ako je Iveta Hanulíková, ktorú veľmi dobre poznáme a Pavol Bulla, ktorého naopak nepoznáme vôbec. Nezostáva nám nič iné, len sa skloniť pred majestátom voliča. „Vox populi – vox Dei.“

Rudolf Rosina nezávislý poslanec