Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /home/jc016400/NB/wp-includes/post-template.php on line 284

Kto s kým, za čo a proti komu

Otázku kto je za náš kmeň, národ, štát, za nášho Boha a cirkev, alebo i náš profesný spolok či futbalové mužstvo riešia ľudia rôznym spôsobom počas celých dejín. S kým sa spojiť a koho a ako podporiť. Jej dobré riešenie prinieslo mnoho dobrých vzťahov i úžasných diel, jej zlé riešenie mnoho nespravodlivosti, utrpenia, násilia a zničených hodnôt. Mnohému z toho zlého pomohli aj ľudia s dobrými úmyslami, keď uverili a pomáhali tým zlým alebo hlúpym hlásajúcim dobré heslá. Napríklad tí čo uverili Hitlerovmu receptu na riešenie národnej veľkosti, alebo komunistickému receptu na riešenie sociálnych problémov. Preto je veľmi dôležité hľadať čo najlepší spôsob riešenia tejto otázky.

Vzťah k týmto hodnotám do značnej miery závisí od citu, viery a praktickej užitočnosti. Jeho kvalita a výsledky však závisia predovšetkým od rozumu a vôle. Aj tu platí princíp, ktorý sme za reálneho socializmu expresívne vyjadrovali heslom, že iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ. Lebo z vlastnej iniciatívy alebo pod vplyvom populistických vodcov a pomýlených ideológií môže značne uškodiť dobrej veci v ktorú verí. Jednou z hlavných pracovných metód všetkých totalitníkov je totiž skrývať vlastné mocenské a ziskuchtivé záujmy za krásne heslá o Bohu, národe, vlasti či sociálnej spravodlivosti. Každého kto sa im postaví do cesty, alebo kritizuje ich osobné či systémové chyby potom vyhlásia za nepriateľa týchto hodnôt. A niekedy aj násilne likvidujú za pomoci či mlčania osobne slušných ľudí.

Umenie rozlišovať, jedna z najdôležitejších zložiek skutočnej múdrosti, tu má niekoľko základných princípov, ktoré sa pri troche úsilia, zdravého rozumu a zmyslu pre prirodzenú morálku dajú zvládnuť. Dobrou pomôckou pri tom je aj biblické Desatoro a niekoľko podstatných vecí z učenia Cirkvi. Predovšetkým platí, že aj pozitívne hodnoty majú svoju hierarchiu. Život, sloboda a rovnoprávnosť všetkých ľudí sú viac ako všetky ekonomické a spoločenské hodnoty a štátne záujmy. Štát je tu aby slúžil človeku a rodine a nie naopak. Kultúra a zdravé životné prostredie väčšiny sú dôležitejšie než ekonomický zisk menšiny. Kristovo „nie ten, kto mi hovorí Pane-Pane, ale ten kto koná vôľu božiu…..“ je vyjadrením všeobecne platnej zásady, že skutky sú dôležitejšie než slová, heslá a sľuby. Stará filozofická múdrosť hovorí „Nemo dat, quod non habet“ – nikto nemôže dať to, čo nemá. Bežná populisticko-politická prax koná podľa zásady „nikto vám nemôže dať to, čo vám my môžeme sľúbiť“. Keby väčšina voličov skúmala podľa prvého a nie verila podľa druhého, mali by sme sa omnoho lepšie. Tu totiž ide nie len o obsah štátnej kasy a prípadné rozdávanie na úkor ničenia prírody či zadlžovaní budúcich generácií, ale aj o morálnu, kvalifikačnú a inteligenčnú kapacitu sľubujúcich. Veriť že stačí dať nezávislosť sudcom, ktorí za diktatúry nespravodlivo odsudzovali nevinných, a oni začnú súdiť spravodlivo je rovnako naivné a hlúpe ako veriť že politik, ktorý z ideologickej viery alebo prospechárstva začínal kariéru v totalitnej komunistickej strane bude budovať demokraciu a kvalitnú štátnu správu slúžiacu všetkým občanom.

Rozlišovať treba aj útoky na štát, cirkev, či iné spoločenstvo „zvonka“, proti jeho územiu, podstatným základom či učeniu, od kritiky konkrétnych skutkov niektorých jeho predstaviteľov. S veľkou obozretnosťou pred ľuďmi stotožňujúcimi seba, svoju vládu, funkciu, stranu s hodnotou ktorú majú alebo sľubujú presadzovať. Miliónom ľudí v dejinách už takí zobrali slobodu, majetky, rodiny, vzdelanie i životy. Tak robili počas svojej vlády komunisti a v miernejšej forme i naše ponovembrové nacionálno-ľavicové koalície. Štát však netvorí panovník, vládna strana ani jeho úradníci, ale bytostne rovnoprávni občania. Cirkev netvorí pápež, biskupi ani pán farár, ale spoločenstvo pokrstených a veriacich, ktorým duchovní pastieri vysluhujú sviatosti a hlásajú božie slovo. Minister i miništrant má byť v pôvodnom zmysle slova služobník slúžiaci Bohu a spoločenstvu. Ak slúži predovšetkým sebe, a to aj na úkor spravodlivosti, tak koná proti tomu čo má vo svojej funkcii budovať a reprezentovať. Čiže proti Cirkvi a jej Hlave, ktorou je Kristus, proti demokracii, štátu, národu alebo obci, ktorej je starostom, poslancom či štátnym úradníkom plateným z daní občanov. Najväčšími vnútornými nepriateľmi štátu a obce sú politici, štátni úradníci a sudcovia, spájajúci sa v korupčných a klientelistických spolkoch okrádajúcich štát, čiže jeho občanov. Aj Cirkvi najviac škodia tí jej oficiálni predstavitelia, ktorí konajú proti jej hodnotám a učeniu.

Vo „veľkej“ aj v komunálnej politike národu najviac škodia nacionalistickí politici rozkrádajúci národný majetok a ničiaci národnú kultúru a morálku, najhoršiu sociálnu nerovnosť spôsobujú komunisti kradnúci slobodu a populistickí socialisti korupčne nahrávajúci spriazneným veľkokapitalistom, liberáli podľa ktorých je v mene trhovej ekonomiky dovolená akákoľvek nemorálnosť a ničenie životného prostredia, a ku kresťanstvu sa hlásiaci politici podieľajúci sa na klientelistickom a nespravodlivom kšeftovaní so štátnym či obecným majetkom. Proti takým by sa mali v mene spravodlivosti, kultúry, a zdravého životného prostredia spojiť všetci slušní ľudia dobrej vôle.

Pavol Martinický

7.10.2010

Písané pre týždenník ZRNO a občiansku iniciatívu NAŠA BRATISLAVA. V krátkom čase bude nasledovať voľné pokračovanie s trochu konkrétnejším spracovaním otázok o koalíciách, kresťanských demokratoch a komunálnej politike.