V roku 2007 starostka I. Hanulíková predložila zastupiteľstvu Karlovej Vsi škandalózny návrh na predaj pozemkov v Karloveskom ramene pod zámienkou skultivovania priestoru a dobudovania športovo-rekreačnej vybavenosti.

Uznesenie pripravené starostkou vtedajšie zastupiteľstvo akoby poblúznené vidinou novej lodenice a oddychovej infraštruktúry prijalo. Ak by to bola pravda, bola by to aspoň poľahčujúca okolnosť. Starostka uznesenie podpísala a následne i zmluvu o predaji. Napriek tomu, že nadobúdateľ pozemku ignoroval plnenie zmluvy a čakal s prevodom peňazí až do súhlasu magistrátu s výstavbou. (pozn. rozporné súhlasné stanovisko vydal primátor Ďurkovský) Starostka a ani mesto Bratislava nevyužili právo zmluvu vypovedať. Vtedajší poslanci dnes tvrdia, že netušili o snahe developera zastavať neúmernou stavbou, čo sa len dá, a dušujú sa dobrým úmyslom výstavby krásnej novej verejnej lodenice.

Takto rýchlo a pomerne nebadane prišli Bratislavčania o jedinečný pozemok situovaný lukratívne priamo na brehu Dunaja. Zaoberať sa nízkym ocenením pozemkov už nemá praktický význam a pris-
pieva len k rozdúchavaniu vášní. Občania, ktorí si pozornejšie všímajú konanie vedenia mestskej časti Karlova Ves, však citlivo vnímajú jeden z nenaplnených sľubov – novú karloveskú lodenicu.

Nová lodenica – chiméra či reálny predpoklad?

Pochybným predajom pozemkov sme neprišli len o krásny mestský pozemok. Zároveň sme oklieštili prípadnú budúcu lodenicu o dôstojný prístup k vode Dunaja a zatlačili ju hlboko pod svah ako chudobného príbuzného.

Súčasné zastupiteľstvo zdedilo komplikovaný problém. Od počiatku prejavovalo jednoznačný názor na dianie v Karloveskom ramene, t.j. zastaviť realizáciu projektu apartmánového domu s nehorázne deklarovanou funkciou „ubytovňa pre športovcov“, ktorý bol v zjavnom rozpore s územným plánom Bratislavy a zároveň posunúť novú lodenicu do fázy realizácie. O skutočnosti, že len 60% prostriedkov za predaj pozemkov sa dostalo na účet Karlovej Vsi a zvyšných 40% sa zrejme navždy stratilo v rozpočte hlavného mesta, vie málokto. Z toho dôvodu bolo nutné najprv korigovať veľkoryso navrhnutý projekt a prispôsobiť ho reálnym možnostiam mestskej časti.

Treba vedieť, že parkovisko pri Karloveskom ramene pôvodne určené pre návštevníkov oblasti sa týmto predajom tiež dostalo do súkromných rúk. Nový vlastník pozemku môže kedykoľvek znemožniť návštevníkom prístup na parkovisko i k vode. Podobne je to aj s prístupom do areálu lodenice pre vodákov. Zrekonštruovaná prístupová cesta padla arogantným predajom tiež do rúk developera. Vybudovať novú, náhradnú, zmluva o predaji kupca síce zaväzuje, ale len nedôsledne.

Tieto skutočnosti stavajú tzv. výhodný predaj pozemkov do úplne iného svetla. Ktovie, či by ho dnes pani starostka mala odvahu obhajovať. Predaj totiž zjavne výhodný bol ale len pre jednu stranu.

Má projektant skutočný záujem o rýchlu realizáciu lodenice?

Do súťaže na projektovanie lodenice sa prihlásilo viacero tímov. Rozhodujúcim kritériom výberu bola cena. Preto mohla vyhrať firma, ktorá ponúkla tak nízku cenu, ktorá sa vymyká bežným štandardom v tejto oblasti. Reálne náklady na takúto zákazku sa pohybujú rádovo vyššie. Núka sa podozrenie, že sa jedná o trójskeho koňa developera zo zátoky. Hoci zastupiteľstvo odsúhlasilo časový harmonogram prípravy projektu a výstavby novej lodenice, i nezaujatý pozorovateľ musí pobadať, že na úrade, ktorý by to mal všetko realizovať, nebolo vôle, aby sa veci pohli dopredu. Nastal výrazný sklz a nedodržiavanie termínov.

Vodákom sľubovali, že budú mať plnohodnotnú možnosť sledovať projekt novej lodenice, aby sa efektívne a v najlepšej cene a kvalite postavila. Žiaľ, „skutek utek“. Nepokladáme za náhodu, že projektanti navrhli odkanalizovanie novej lodenice tak, aby bola napojená do súkromnej kanalizácie spoločnosti, ktorá chce stavať pri Karloveskom ramene ďalší bytový dom. Jedná sa stále o toho istého investora, ktorý má eminentný záujem postaviť tretí objekt priamo v susedstve lodenice,
čím by definitívne odrezal posledný priamy prístup k Dunaju.

V takýchto súvislostiach ťažko veriť na náhody.

Stratilo sa už množstvo drahocenného času márnym vyčkávaním na súhlas tejto spoločnosti s pripojením na jej vlastnú kanalizáciu. Vo vzduchu visí otázka, prečo sa to takto naprojektovalo, komu to vyhovovalo a prečo tomu nezabránil zodpovedný dozor úradníkov a starostky?

Dôsledkom je, že nová lodenica ešte stále musí čakať na patričné povolenia potrebné na začatie výstavby.Chvalabohu sú na svete aj kompetentní ľudia a ľudia, ktorým nová lodenica skutočne leží na srdci. Tí našli iné nezávislé riešenie a my sa možno konečne dočkáme stavebného
povolenia. Lebo čas beží a vodáci sa trápia v staručkej podmáčanej lodenici.

Pretože čert nikdy nespí, treba pozorne dohliadať, aby nám miesto novej lodenice nevyrástla v zátoke iná ozruta!

Iva Lukačovičová
členka petičného výboru Zachráňme prístup pre
občanov ku vode Dunaja v Karloveskom ramene