Niekomu o verejný záujem a niekomu o veľa peňazí, lebo keď o niečo ide, tak väčšinou ide o peniaze. A keď treba niečo platiť, vždy to napokon zaplatia občania.

Predpoklad, že s občanmi sa hrá fér, už nevyšiel toľkokrát, že pri každom kontrakte pripravovanom na dvadsať rokov dopredu treba maximálne zbystriť pozornosť. Aj vtedy, keď sa hrá na city rastúcimi problémami v bratislavskom parkovaní.

O tom, že miesto na parkovanie vo verejnom priestore nie je ľudským právom, dnes vie už každý súdny človek. Každý súdny človek už dnes vie, že parkovať len tak, a navyše zadarmo, už v Bratislave asi nebude možné. Nielen preto, že máme po Poliakoch najrýchlejšie rastúci počet áut na obyvateľa v Európe. Ale aj preto, že otcovia nášho mesta nekonali dostatočne prezieravo pri plánovaní rozvoja mesta. A aj preto, že často uprednostnili krátkozraké a súkromné projekty pred vnímaním širších odborných súvislosti a tímovej spolupráce pri riešení jeho problémov. Dostatočne neregulovaný rozvoj dodnes situáciu len zhoršuje.

Jednou z rozhodujúcich podmienok spokojnosti obyvateľov a funkčnosti mesta je kvalitná dynamická a statická doprava. Neschopnosť mesta zabezpečiť podmienky pre prepravu osôb, tovarov a služieb je najvypuklejším prejavom zlyhávania jeho obslužnosti. Jednotná parkovacia politika je len čiastkovým, ale nevyhnutným krokom na vybŕdnutie z najhoršieho. Okrem toho je nevyhnutné novelizovať viaceré zákony, najmä stavebný a cestný, zjednotiť legislatívne opatrenia na ochranu verejných priestorov, zamedziť vplyv politických rozhodnutí a posilniť odbornosť v rozhodovacích procesoch a mnoho ďalšieho.

Ani VZN hlavného mesta o parkovaní nie je dokonalé. Naopak. Bude o ňom treba ešte veľa premýšľať a opravovať ho. Kľúč k jeho spusteniu majú v rukách poslanci mesta. Tí majú schváliť potrebný dodatok štatútu, avšak mnohí z nich majú odôvodnené zábrany.

Hlavné výhrady by som sformulovala takto:
Jednou z výčitiek je, že sa ľuďom nehovorí celá pravda. Napríklad tá, že tam, kde sa zavedie rezidenčné parkovanie, parkovacích miest rapídne ubudne. Bude sa môcť parkovať len tam, kde to bude vyznačené. Nové parkovacie miesta budú pribúdať omnoho pomalšie, ak vôbec. Po druhé, že parkovanie zdražie. Platiť budeme až trikrát. Prvýkrát zo svojich daní cez rozpočet samosprávy. Druhýkrát za rezidenčné karty a tretíkrát za parkovanie pri pohybe po meste. Tá najdôležitejšia vec je, koľko nás to bude stáť, kde sa budú kumulovať finančne prostriedky a kto naopak vyjde nasucho, a hlavne, kto bude šťastným výhercom verejného obstarávania na zabezpečenie tzv. centrálneho parkovacieho systému na dobu dvadsať rokov. Bolo by naozaj naivné myslieť si, že Bratislava je ušetrená korupcie a prenikania ekonomickej mafie. Na to sa tu točia priveľké peniaze a stretávajú veľké záujmy. Posledné skúsenosti so zabezpečovaním služieb ako údržba verejnej zelene, zimná a letná údržba komunikácií či zabezpečenie verejného osvetlenia na najbližších dvadsať rokov, kde sa točia desiatky až stovky miliónov eur, by mali byť dostatočným varovaním. Kupčí sa s našou prítomnosťou i budúcnosťou.

Dva karloveské projekty rezidenčného parkovania tiež nie sú bezchybné. Sme ešte stále na začiatku. Aby sme boli úspešní, potrebujeme budovať nové parkovacie miesta, potrebujeme riešiť nerezidentov. Potrebujeme ďalej rozširovať a zakladať nové rezidenčné zóny. Potrebujeme koordinovať svoje postupy s hlavným mestom.

Prax ukazuje, že parkovanie sa rozlúsknuť dá, len treba chcieť problém riešiť, a nie na ňom zarábať.

Dana Čahojová
starostka Karlovej Vsi