Nesplniteľný sen alebo reálna hrozba?

Ešte v minulom roku vyvolali rozruch informácie o plánovanej výstavbe Vodného diela (VD) Pečniansky les, ktoré by malo stáť priamo v Karloveskej zátoke. VD spolu so stavbou prečerpávacej stanice v Devínskom kameňolome bolo spomínané v súvislosti s návrhom Energetickej politiky SR. Nejde pritom o nijako nový zámer, v rôznych podobách a pod rôznymi názvami sa tu objavuje už viac ako 30 rokov. Vodné diela vodohospodári pomenúvajú podľa miesta prehradenia toku (v tomto prípade Dunaja), preto v závislosti od uvažovaných rôznych variantov miesta prehradenia menil sa aj názov tohto VD. Najprv VD Wolfstahl, potom Wolfstahl – Bratislava (to ešte vtedy, keď sa predpokladala jeho spoločná výstavba s Rakúskom), neskôr už len VD Bratislava alebo najnovšie Bratislava – Pečniansky les (Sihoť). VD s výškou vzdutia hladiny cca 8 m, inštalovaným výkonom 135 MW a s dvomi plavebnými komorami, by malo slúžiť na výrobu elektrickej energie, zlepšenie splavnosti Dunaja a protipovodňovej ochrany.

Proti zámeru sa v krátkom čase zdvihla mohutná vlna odporu, medzi prvými sa proti nemu postavili obyvatelia Karlovej Vsi, vodáci, ochranári a tiež poslanci miestneho zastupiteľstva. Postupne sa pridávali ďalší Bratislavčania aj ľudia z celého Slovenska. Oficiálne nesúhlasné stanovisko k VD zaujalo pod tlakom verejnosti aj hlavné mesto SR Bratislava. Zdalo by sa teda, že všetko je v poriadku, nebezpečenstvo zažehnané. Je to však naozaj tak? Môžeme sa spoľahnúť na vedenie mesta alebo treba za záchranu Karloveskej zátoky ďalej bojovať a keď tak ako vlastne?

Vplyvy na prírodu a rekreačný potenciál územia

Vplyv VD na prírodné prostredie závisí od viacerých faktorov, v prvom rade od konkrétneho technického riešenia, ktoré však v súčasnosti ešte nie je známe.

Rozhodujúce sú najmä tieto parametre:

• umiestnenie priehradného múru a ostatných objektov VD
• výška vzdutia vodnej hladiny, pričom by vzdutie zasahovalo až na rakúske územie (podľa niektorých variantov na rieke Morave až po Vysokú pri Morave a na Dunaji až cca 20 km proti prúdu od miesta prehradenia)
• vedenie (trasa) hrádzí pozdĺž zdrže
• umiestnenie prečerpávacej nádrže v Devínskom kameňolome
• režim prevádzky, resp. rozsah kolísania hladiny v zdrži, v prípade že by sa vyrábala elektrická energia v tzv. špičkovom režime

Hlavné vplyvy na slovenskej strane:

• ohrozenie strategických zdrojov pitnej vody v Pečnianskom lese a na Sihoti
• nenávratné zničenie biotopov lužných lesov, mokradí a tečúcich vôd priamo v lokalite výstavby (tam kde sú teraz prevažne prírodné biotopy by vzniklo veľké technické dielo) – týka sa to najmä celého Karloveského ramena, ostrova Sihoť a Pečnianskeho lesa
• trvalé alebo periodické zatopenie prírodných biotopov – rozsah závisí od veľkosti a tvaru zdrže a režimu prevádzky
• zmeny vodného režimu spôsobené trvalým zvýšením hladiny nad priehradným múrom a zahĺbením koryta pod priehradou
• zmena biotopov tečúcich vôd na stojaté, alebo len pomaly tečúce vody, čo by spôsobilo zánik vzácnych živočíšnych spoločenstiev na celom dotknutom úseku (najmä hlavný tok Dunaja, Karloveské a Devínske rameno) – dnes tu žije viacero vzácnych a ohrozených tzv. prúdomilných druhov rýb (napr. jesetery), ktoré by po prehradení stratili vhodné podmienky pre život
• devastácia súčasného športového, rekreačného a estetického potenciálu územia – prírodné scenérie Karloveského ramena a hlavného toku Dunaja s brehovými porastmi a štrkovými plážami, tak ako ich poznáme dnes, by zanikli a boli by nahradené technickým dielom.

Väčšina uvedených vplyvom spôsobených vzdutím hladiny a zmenami vodného režimu by sa prejavila aj na rakúskom území, vrátane Národného parku Donau-Auen, pričom ich intenzita by postupne klesala smerom proti prúdu. Tieto vplyvy by však boli natoľko závažné, že rakúska strana už roky zásadne nesúhlasí s budovaním VD čo i „len“ na našom území, čo je nakoniec asi aj hlavný dôvod, prečo toto VD nebolo už dávno postavené. Z technického, ale aj z politického hľadiska je zrejmé, že toto dielo prakticky nie je možné vybudovať bez spolupráce s rakúskou stranou, a ak by to aj bolo možné, jeho efektivita by sa tým ešte viac znížila. Výstavbou VD by navyše došlo k vážnemu poškodeniu viacerých území európskeho významu, ako aj biotopov a druhov európskeho významu, takže by sme s istotou mohli čakať aj sankcie od Európskej komisie za porušenie európskej legislatívy – Smernice o biotopoch a Rámcovej smernice o vodách.

Vláda môže rozhodnúť aj o nás bez nás

Rozhodovanie o tak významnom zásahu do krajiny, ako je výstavba priehrady v Karloveskej zátoke, by malo byť v rukách samosprávy. Vedenie mesta aj Karlovej Vsi sú proti výstavbe. Všetko by bolo v poriadku, keby sme nemali tzv. zákon o významných investíciách (zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov). Tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o výz-namnej investícii.

Za „významnú investíciu“ sa podľa zákona považuje stavba, ak:

• finančné prostriedky potrebné na jej uskutočnenie sú v sume najmenej 100 miliónov eur investičných nákladov,
• je národohospodársky významná alebo jej realizáciou sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest a
• vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

Vzhľadom na to, že jedným z kritérií na určenie stavby za významnú investíciu je rozhodnutie vlády, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, nemá sa požadovať záväzné stanovisko miestnej samosprávy ako dotknutého orgánu v územnom konaní. V prípade významných investícií budú pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania vykonávať obvodné úrady v sídle krajov. Ide o rovnaký mechanizmus, ktorý sa už v súčasnosti uplatňuje pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Pozemky pre takéto stavby je možné vo „verejnom záuj-me“ aj vyvlastniť.

Ak by sa teda naša vláda rozhodla, že aj napriek nesúhlasu verejnosti a dotknutých orgánov samosprávy chce túto priehradu predsa len postaviť, môže využiť ustanovenia uvedeného zákona. Čo jej v tom môže zabrániť ?

Národný park – alternatíva k vodnému dielu

Skúsenosti zo Slovenska aj z okolitých krajín ukazujú, že jedine masový a dobre organizovaný odpor širokej verejnosti môže zastaviť takéto veľké projekty, ktoré sú zvyčajne pretláčané silnými lobistickými a developerskými skupinami. Pred tridsiatimi rokmi sa mala na Dunaji, len o pár kilometrov vyššie na rakúskom území pri Hainburgu, stavať takmer rovnaká priehrada, o akej dnes niektorí snívajú v Karloveskej zátoke. Masívny odpor obyvateľov vtedy prinútil rakúsku vládu kapitulovať a odstúpiť od stavby, ktorá už bola rozbehnutá. Dnes je tam vládou vyhlásený národný park Donau-Auen (Dunajské luhy), ktorému sa všetci tešia a asi už nikomu by dnes neprišlo na um stavať tam nejakú priehradu. Vyhlásenie národného parku znamenalo definitívny koniec plánov na výstavbu.
O niečo podobné sa usilujeme aj u nás. Aj naša odborná verejnosť spolu s ochranármi presadzuje už niekoľko rokov myšlienku rozšíriť tento národný park aj na slovenské územie a urobiť tak z neho medzinárodný. Územie Karloveskej zátoky by takisto malo byť jeho súčasťou. Tento koncept našiel podporu aj u viacerých politikov, treba sa však pričiniť, aby nezostal len v našich hlavách a na papieri.

RNDr. Jaromír Šíbl, PhD.
nezávislý poslanec