V roku 2008 sme zorganizovali petičnú akciu s názvom: Za priame financovanie mládežníckeho športu v Bratislave. Takto vyzerali plagáty rozvešané po meste. Vďaka patrí všetkým, ktorí pridali svoj podpis pod petíciu.

Akciu sme odštartovali na Primaciálnom námestí, kde deti z Futbalového klubu Karlova Ves a klubu BCT za výraznej zvukovej kulisy bubnov hrali futbal. Zbehlo sa tam plno ľudí, novinárov a aj politikov. Do mikrofónu prehovoril aj Martin Berta ako predseda športovej komisie mestského zastupiteľstva. Tvrdil, že mesto dáva dve percentá z predaja prebytočného mestského majetku na rozvoj mládežníckeho športu .Napriek tomu, že mesto odpredalo majetok za cca 3 miliardy korún sa na tento účel našlo iba 40 miliónov. Hoci dve percentá predstavovali až 60 miliónov korún. Natíska sa samozrejme otázka, na čo boli vynaložené zvyšné peniaze, a na čo ich mesto spotrebovalo v čase najvyššieho hospodárskeho rastu? Pre nás je dôležité, že i tých 40 miliónov sa napokon zablokovalo a nepoužilo.

Zrekapitulujme si, čo urobilo pravicové vedenie mesta pre rozvoj amatérskeho i výkonnostného športu . Je to jednoduché: totálny výpredaj športových plôch na komerčné ciele a úplné zdevastovanie miest určených na mládežnícke športovanie. Mekky bratislavského a slovenského športu sú mŕtve. Kam sa podel cyklistický štadión? Štadión Slovana sa zmenil na memento. Škandály okolo hokejovej haly znechucujú verejnosť. Mnohé pozemky slúžiace ešte donedávna ako športoviská čakajú na konečný verdikt o výstavbe, ak už na nich nestoja výškové budovy. Za heslom Národný futbalový štadión sa skrývajú bezohľadné podnikateľské zámery, ktoré zneužívajú záujem verejnosti o šport na svoje obohacovanie. Rovnakou príležitosťou je i potreba hokejovej haly a mnohé ďalšie. V Bratislave vyrástlo mnoho športovcov svetového mena a dnes mesto nie je schopné pokryť ani základné potreby svojich obyvateľov vo vzťahu k športu.

Ako jeden z najčerstvejších príkladov prístupu mesta svedčí postoj primátora Andreja Ďurkovského, ktorý podpísal súhlas s výstavbou v lokalite Karloveského ramena. Tento dokument podpísal v priamom rozpore s územným plánom mesta. Nik z politických predstaviteľov Karlovej Vsi tomu nezabránil. Vo vzácnej zhode poslanci karloveského zastupiteľstva odsúhlasili predaj pozemkov a tým podporili záujmy J a T v tejto oblasti. Na podporu bratislavského mládežníckeho športu sme vtedy vyzbierali 3 500 podpisov. Pán Ďurkovský ju odmietol prevziať. Zaujímalo ho len, čo tým sledujeme, a kto za tým stojí.

Ako to vyzerá v Karlovej Vsi?
V našej mestskej časti sa z ročného rozpočtu cca 300 miliónov korún na podporu športu vyčleňuje suma približne dva a pol milióna korún ročne. Na prvý pohľad to nie je málo, ale keď sa zhodnotí stav športových zariadení a počet športových klubov a oddielov, nie je to ani veľa.

V Karlovej Vsi je asi dvadsať rôznych športových oddielov (stolný tenis, basketbal, vodáci, volejbal, futbal…) s približným počtom športovcov asi tisíc dvesto. Približným pre to, lebo to nie je možné objektívne zistiť. Peniaze určené na rozvoj športu spravuje zastrešujúca organizácia mestskej časti Karloveský športový klub (KŠK), ktorého kontrolou je poverená športová komisia. Nie sú určené pravidlá na rozdeľovanie peňazí tak, aby ani jeden športový klub nemal pocit, že iný šport je preferovaný. Doteraz nebola ani len vôľa zvolať predsedov športových klubov a poradiť sa o spôsobe využitia týchto prostriedkov..

Badáme snahu postaviť šport na komerčnú bázu tak, aby sa športové zariadenia prenajímali za peniaze a športoviská tak získavali prostriedky na vlastnú prevádzku, ba dokonca, aby vytvárali zisk. Potom prichádzame k takýmto číslam: Zastrešujúci športový orgán KŠK k 2,5 miliónom Sk ktoré dostane od obce pridá sumu 1,2 milióna Sk, ktorú získa za prenájmy napr. telocviční a ihrísk, ďalších 1,1 milióna získa od samotných športových klubov, aby tým istým klubom prerozdelil sumu 0,6 milióna. Na vlastnú správu minul neuveriteľných 3,5 milióna Sk! (podľa oficiálnej správy za rok 2007 vydanej KŠK)

Mali sme snahu aspoň sa o týchto paradoxoch porozprávať s predstaviteľmi obce (pani starostka, športová komisia, predseda KŠK). Pochopiteľne neúspešne. Pravdepodobne im vyhovuje stav, keď sú basketbalisti nahnevaní na futbalistov, že oni sú tí preferovaní a futbalisti sa krivo pozerajú trebárs na pingpongistov, lebo oni majú údajne trénerov priamo platených z peňazí KŠK.

V mestskej časti Karlova Ves štyri základné školy navštevuje asi tritisíc detí. Stredné školy ďalších osemsto detí. Za predpokladu že športové kluby navštevuje aspoň štvrtina z nich, je našou povinnosťou vytvoriť mládeži čo najlepšie podmienky. Ulice plné detí z čias našej mladosti sa vytratili. Je potrebné postarať sa mládeži o zmysluplnú náplň voľného času. Nehovoriac o dospelých, ktorí preferujú aktívny odpočinok pred pasívnou konzumáciou.

Vážme si rodičov, ktorí si nájdu čas a odvedú svoje deti do športového oddielu. Podporujme trénerov a vychovávateľov, ktorí unavení prichádzajú skôr z vlastnej práce, aby za všimné s radosťou trénovali naše deti na úkor svojho voľného času.

Náš program:

– nájsť kľúč k spravodlivému rozdeleniu peňazí určenému na podporu rozvoja športu u detí a mládeže
– do športovej komisie tvorenej poslancami delegovať i zástupcov najväčších športových klubov z Karlovej Vsi
– vybudovať novú športovú halu ako centrum mládežníckeho športu na takom mieste, kde sa nezlikviduje funkčný športový priestor
– v prípade „veľkého investora“, ktorý sa ponúkne, že ako protislužbu za výstavbu postaví napr. lodenicu postaviť zmluvu tak, aby bol investor prinútený tento záväzok splniť
– prehodnotiť všetky záhadné zmeny z územnom pláne mesta Bratislavy iniciované Karlovou Vsou, kde sa žiadalo plochy určené na šport a rekreáciu zmeniť na bytovú výstavbu
– vytvoriť na úrovni mesta opatrenia, aby šport detí a mládeže bol financovaný z rozpočtu mesta podobne ako je s rozpočtu mesta financovaná napr. MHD