Bratislava starne a klesá v nej percento produktívneho obyvateľstva. Aj preto, že v cene bývania patrí k najdrahším v Európe. Podľa Nesrovnala za nedostatok nájomných bytov môžu mestské časti a to, že mesto nemá stavebný úrad.

<

V júli 2017 sa v Primaciálnom paláci uskutočnila verejná prezentácia Štúdie demogra ckého potenciálu hlavného mesta SR Bratislavy do roku 2050. Podľa nej bude Bratislava v21. storočí patriť k najstarším mestským populáciám strednej Európy. Výrazne sa zvýši podiel seniorov a zníži počet aj podiel produktívneho obyvateľstva. Podiel obyvateľov vo veku nad 65 rokov dosiahne 30 %. Výrazne sa zvýši počet aj podiel najstarších ľudí nad 80 rokov, ktorí často potrebujú špeciálnu zdravotnú a sociálnu starostlivosť, čo bude mať závažné dopady na chod a fungovanie mesta. Prejaví sa to vo všetkých oblastiach verejného života od trhu práce cez sociálne výdavky až po služby a infraštruktúru. To znamená aj zhoršenie už dnes nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, dostupnosti odborných lekárov, nedostatku domov pre seniorov i výpadku príjmov dopravného podniku.

Bratislava – jedna z najdrahších

Jednou z hlavných príčin uvedeného vývoja je, že Bratislava patrí v cene bývania k najdrahším mestám v Európe. Ukázal to aj prieskum Europe Housing Report 2017 realitnej spoločnosti RE/MAX, ktorý porovnával ceny bytov s priemerným mesačným príjmom. V Bratislave získajú obyvatelia za priemerný mesačný príjem 0,36 m2 (v Edinburghu 1,3 m2). Druhým údajom je porovnanie ceny bytu v hlavnom meste s priemerom v štáte. V Európe je meter štvorcový nehnuteľnosti v hlavnom meste priemerne o 64 % drahší ako na vidieku. Najväčší rozdiel je v Prahe, kde cena bytu je 2,8-násobkom priemernej ceny v krajine, v Paríži je to 2,7-násobok a v Bratislave 2,6-násobok. Praha, Paríž aj iné lacnejšie mestá však za to ponúkajú podstatne viac kultúrnych pamiatok, ich lepšiu ochranu, lep- šie školy a omnoho viac možností pre šport a kultúru.

Nájomné byty

Bývanie pre začínajúce rodiny a ľudí s nižšími príjmami v Európe zabezpečujú aj nájomné byty. Obce tak robia konkurenciu súkromným developerom a staviteľom bytových domov, čím pre všetkých znižujú cenu bývania. Slovensko dlhodobo trpí ich nedostatkom. Ľudia s nižším príjmom tak musia kupovať nehnuteľnosti a brať hypotéky na desiatky rokov. Zatiaľ, čo na Západe býva v prenajatých bytoch takmer polovica ľudí, na Slovensku sú to iba 3 percentá. Podľa sociologičky SAV Zuzany Kusej na Slovensku prevláda falošná predstava, že byty v súkromnom vlastníctve sú znakom bohatej spoločnosti. Keď si však porovnáme jednotlivé štáty, zistíme, že čím chudobnejšia krajina, tým viac ľudí má bývanie na svojich pleciach.

Komunizmus a postkomunizmus

Problém s bytmi bol už počas vlády komunistov, ktorí zlikvidovali celý súkromný sektor. Monopol na výstavbu bytových domov mal štát a Stranou riadené družstvá a stavebné podniky. Dôsledkom bola nízka kvalita a nedostatok. V Bratislave sa na byt čakalo niekoľko rokov. Zatiaľ, čo v Západnom Nemecku bola priemerná veľkosť bytu okolo 85 m2, v socialistickom Československu to bolo okolo 63 m2.

Relatívne nízka cena bývania sa okrem níz- kej kvality dosahovala zanedbávaním údržby a nedostatočnou výstavbou infraštruktúry a objektov pre služby. V 90-tych rokoch už zadlženosť na opravách predstavovala asi 400 miliárd korún, čo boli takmer dva štátne rozpočty. Štát sa problému zbavil tým, že ponúkol byty za relatívne nízku cenu na odkúpenie do osobného vlastníctva. Väčšina to vtedy privítala, ale po následnom raste cien začali problémy.

Hlavná architektka Ingrid Konrad skonštatovala, že v Bratislave opomenuli mladé rodiny, ktoré štartujú, opomenuli študentov, ktorí tu nedostali jeden nový internát, nie sú nájomné, sociálne byty. Ako sa Bratislava stará o svojich postihnutých občanov? Bytová politika je vtedy správna, keď sa hľadí na všetky aspekty, hlavne na tých slabých, lebo tí silní si poradia sami. Primátori Ftáčnik i Nesrovnal a magistrát a iné úrady však plnia hlavne želania najbohatších a developerov.

Stavebný úrad podľa Nesrovnala

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal pri uvedenej prezentácii i v televízii viackrát povedal, že hlavné mesto nemôže stavať nájomné byty, lebo nemá stavebný úrad a bránia mu v tom mestské časti.

To je blbosť alebo nepravda. Stavebný úrad neslúži na stavanie, ale na posúdenie projek- tu, či je tento v súlade s územným plánom, verejným záujmom a požiadavkami stavebného zákona. Na základe toho vydá úradné po- volenie stavby. Je to prenesený výkon štátnej správy, jeho rozhodnutia podpisuje starosta obce alebo mestskej časti, poslanci na jeho chod nemajú o nič väčší vplyv ako iní občania. Pokiaľ mestská časť plánuje výstavbu, tak miestne zastupiteľstvo na ňu schvaľuje peniaze a stavebné povolenie vydáva stavebný úrad inej mestskej časti. To primátor hlavného mesta Slovenskej republiky nevie, alebo vie a vedome zavádza občanov? Čo je z toho horšie?

Niektoré stavebné úrady a starostovia prehnane šikanujú niektorých stavebníkov, a iným dovoľujú obchádzať a nedodržiavať územný plán a realizovať stavby škodiace svojmu okoliu. Na základe toho, ako primátor Ftáč- nik „skvele“ vyriešil napríklad Zuckermandel a Nesrovnal PKO, mám obavy, že práve kvôli týmto možnostiam Nesrovnal tak veľmi chce riadiť aj centrálny stavebný úrad.

Prečo Bratislava nestavia nájomné byty

Keby mesto na ktorýkoľvek stavebný úrad predložilo projekt na výstavbu nájomného domu, ktorý je v súlade s uvedenými pred- pismi, stavebný úrad mu musí vydať povolenie. Prečo to za 15 rokov nespravilo? Preto, lebo primátori a ich úradníci pri riadení pred dobrým rozvojom a potrebami strednej vrstvy uprednostňujú záujmy a zisky developerov. Aj väčšina mestských poslancov, ktorí schvaľujú územný plán a predaje a prenájmy mestských nehnuteľností.

To platí aj pre oblasť kultúry, zelene a občian- skej vybavenosti, ktorá by zvýšila atraktívnosť hlavného mesta. Tak ako za komunizmu, aj dnes má Bratislava v prepočte na počet obyvateľov podstatne menej športovísk, plavární, a priestorov pre kultúru dostupných väčšine obyvateľov s priemerným príjmom než porovnateľné „západné“ mestá. Postkomunis- tickí „otcovia mesta“ ich skôr likvidujú než budujú. Vrátane PKO, ktoré zobrali verejnosti a Nesrovnal daroval za euro postkomunistickým miliardárom z J&T. Predali a prenajali sa tu mestské a obecné majetky a pozemky v obrovskej hodnote, ale okrem bežnej údržby sa takmer nič nové nevybudovalo. Napríklad v porovnaní s Viedňou, kde je v pomere k platom aj vďaka nájomným bytom lacnejšie bývanie, podstatne lepšia vybavenosť i možnosti kultúrnych aktivít, a ktorá aj bez zisku z predaja nehnuteľností nedávno vybudovala novú hlavnú stanicu niekoľkokrát väčšiu ako je bratislavská.

Pavol Martinický
nezávislý poslanec