Pôvodne som chcel písať iba o škôlke na Kolískovej ulici, kde som, ako poslanec, členom Rady MŠ. Ale bez vysvetľujúceho úvodu to jednoducho nejde.

Obec má svoje kompetencie. Originálne a prenesené. Originálne kompetencie vyplývajú priamo zo zákona a sú financované z príjmov obce. Obec má príjmy najmä z podielových daní, ktoré sa prideľujú podľa počtu obyvateľov a z daní z nehnuteľností.

Prenesené kompetencie sú kompetencie, ktorých výkon prislúcha štátnej správe, ale tá ich preniesla zákonom na obce. Ide najmä o základné školy, materské školy a stavebný úrad. Tieto kompetencie financuje obec z transferov, ktoré štátna správa pridelí obci na výkon prenesených kompetencií a z vlastných zdrojov. Vo financovaní originálnych i prenesených kompetencií sú však viaceré háčiky alebo skôr obrovské háky.

Podielové dane
Prvým problémom je rozdeľovanie podielových daní. Podľa posledného sčítania obyvateľov má trvalý pobyt v Karlovej Vsi asi 35 000 obyvateľov. Na nich dostáva obec podielové dane. V našej mestskej časti je však veľa obyvateľov bez trvalého pobytu. Sú to najmä študenti vo vysokoškolských internátoch a podnájmoch a ľudia dochádzajúci za prácou na „týždňovky“. Niektorí sú prihlásení na prechodný pobyt, ale je aj veľká skupina ľudí prebývajúcich v našej mestskej časti „na čierno“. Podklady o prechodných pobytoch a odhady „čiernych“ obyvateľov hovoria, že v Karlovej Vsi reálne býva ďalších 25 až 35 tisíc ľudí. Obec na tieto osoby nedostáva žiadne finančné prostriedky, ale na druhej strane títo obyvatelia využívajú jej miestnu infraštruktúru a služby. Je to napríklad parkovanie vozidiel, používanie cestnej infraštruktúry, chodníkov a pod. V takmer každom vchode je aspoň jeden prenajatý byt. Tieto prenajaté byty sú často zdrojom problémov ako je hluk, nočné zábavy, fajčenie, obyvatelia sú tam často „na čierno“ a takpovediac parazitujú na nás riadne prihlásených.

Dane z nehnuteľností
Na území obce sa nachádza veľa nehnuteľností, ktoré sú prakticky oslobodené od výberu dane. Sú to predovšetkým všetky školské budovy a školské zariadenia, botanická záhrada, zoologická záhrada, cintorín v Slávičom údolí. Ak by v Mlynskej doline nebol internátny komplex, cintorín a areály štyroch fakúlt vysokých škôl, ale výrobné objekty alebo iné zdaňované nehnuteľnosti, bol by príjem obce asi o 1 mil. € vyšší. To je pri ročnom rozpočte obce cca 9,5 mil. € nezanedbateľná položka.

Transfery zo štátneho rozpočtu
Bežné prevádzkové výdavky na prevádzku škôl a škôlok a stavebného úradu sú cca 4,25 mil. € ročne. Transfery predstavujú ročne zhruba 2,8 mil €. Rozdiel je teda približne 1,4 mil. €. Tento rozdiel hradí obec z vlastných príjmov, na úkor financovania iných činností. Ukážkou je stavebný úrad, na ktorý vrátane špeciálneho stavebného úradu štátny rozpočet prispieva sumou približne 32 tis. € a ktorého činnosť nás v r. 2014 stála vyše 75 tis. €, predtým cca 95 tis. €.

Stav odovzdaných nehnuteľností
Štát pri prevode kompetencií zo štátu na obce previedol aj príslušnú majetkovú podstatu. Budovy škôl a škôlok boli značne opotrebené, so zatekajúcimi strechami, pokrivenými oknami, nezaizolovaným obvodovým plášťom, zodratými podlahovými krytinami, opotrebovanými rozvodmi atď. Jednoducho budovy boli o dovzdané s riadne hlboko „zaťatou sekerou“. Pretože obec, ako som ukázal vyššie, dopláca na „mŕtve duše“, formou nulovej dane podporuje školy a spoločensky prospešné ustanovizne, dotuje základné a materské školy, a tak jej nezostávajú žiadne prostriedky na obnovu školských budov. Riešia sa iba najvážnejšie havarijné stavy.

Plytvanie verejných zdrojov
Ďalším problémom, ktorý zjavne existoval v našej mestskej časti, bolo bezbrehé plytvanie a zneužívanie verejných zdrojov. Všetko sa dialo naoko legálne, ale zároveň veľmi predražene. Pevne verím, že túto čiernu dieru obecného rozpočtu sa podarilo prinajmenšom na pár nasledovných rokov zaplátať.

Vráťme sa späť do škôlky na Kolískovu ulicu.

Rodičia tu prispievajú mesačne na dieťa do dvoch povinných fondov.

Prvým je príspevok na nákup potravín na prípravu stravy. Ministerstvo školstva stanovilo päť finančných pásiem, z ktorých si môže obec vybrať. Momentálne v Karlovej Vsi platí tretie pásmo, podľa ktorého činí príspevok 1,19 € na dieťa a deň. Z tejto sumy sa nakupujú suroviny na prípravu troch jedál – desiata, obed a olovrant. Ruku na srdce, obdivujem kuchárov, ktorí dokážu variť s takýmto rozpočtom. Zrejme im nič iného nezostáva. Príspevok na stravu je možné navýšiť až na 1,34 €. Je to denne o 15 centov viac, teda mesačne asi o 3 € viac. Sú to ale peniaze investované doslovne do našich detí. Doprajme im ich. Tie tri eurá ušetrime radšej na sladkostiach a čipsoch (alebo ešte lepšie na cigaretách).

Druhým príspevkom je mesačný príspevok na prevádzku škôlky, ktorý stanovuje obec podielom zo životného minima nezaopatreného dieťaťa (do 31.5.2015 je to 90,42€). V Karlovej Vsi je stanovený podiel vo výške 15%, teda 13,56 €. Z týchto peňazí sa financujú bežné prevádzkové náklady ako je nákup kancelárskych pomôcok, čistiace prostriedky a pod. Priemerná výška príspevku v ostatných bratislavských mestských častiach sa pohybuje nad 20 €. Zrejme bude potrebné pristúpiť ku zvýšeniu aj tohto poplatku. Zvýšenie z 15 na 20% by predstavovalo mesačne nárast o 4,52€ a celková suma by bola 18,08€ na mesiac a dieťa.

O akú čiastku a odkedy sa zvýšia oba príspevky, závisí od väčšinovej vôle miestneho zastupiteľstva, ktoré prerokuje túto problematiku na júnovom zasadnutí.

Nízku výšku poplatku na prevádzku škôlky kompenzujú na Kolískovej výberom do fondu ZRPŠ. Ročný výber dosahuje čiastku takmer 10 000 €. Tieto prostriedky sú účelovo určené pre deti na nákup nových hračiek, didaktických pomôcok a vylepšenie inventáru. V minulosti sa za tieto prostriedky kúpili hračky na dvor, preliezačka, interaktívna tabuľa, koberce do učební a iné. Sympatické je, že prostriedky v tomto fonde sa nemíňajú celé v príslušnom roku, ale kumulujú sa na nákup niečoho „väčšieho“.

Prvú časť nadpisu, ktorá hovorí o nedostatku peňazí, sme naplnili. Koľko „muziky“ sa za tieto peniaze zrealizuje, neviem objektívne zhodnotiť. Na to by som musel byť dieťaťom navštevujúcim škôlku alebo prinajmenšom rodičom takéhoto dieťaťa. To nie som. Subjektívne konštatujem, že personál škôlky vydáva zo seba oveľa viac, ako zodpovedá jeho finančnému ohodnoteniu. Pre chod škôlky robia nemálo aj rodičia. Personál a rodičia svojou aktivitou, časom a aj peniazmi suplujú povinnosti obce a najmä štátu. To však nejde do nekonečna. V konečnom čase bude potrebné investovať do budov a najmä do ľudí. Naše deti si to zaslúžia!

Rudolf Rosina
nezávislý poslanec