Národný futbalový štadión. Toto slovné spojenie znie ako myšlienka. Presne tam sa však začína marketingová stratégia veľkých hráčov na našom malom trhu. Lebo v skutočnosti je to geniálne zabalený produkt, teda tovar. Ide len o to, ako a komu ho predať, a čo najviac na tom zarobiť.

Myšlienka vybudovania dôstojného futbalového stánku je pekná. Ako taká má šancu mnohých chytiť za srdce. Preto objektívne okolnosti nahrávajú tomu, aby sa na všeobecnej potrebe vybudovania futbalového areálu dôstojného pre 21. storočie a hlavné mesto Slovenska priživili skupiny, pre ktoré je verejný záujem dôležitý len dovtedy, pokiaľ nahráva ich vlastným obchodným zámerom.

Názov NFŠ bol geniálnym ťahom na pobalamútenie časti verejnosti, ktorá je od školských liet živená ilúziou, že keď je niečo národné, tak je to naše. Vidíme to pravidelne. Marketingové značky ako: naše Vysoké Tatry, naša Matica, naša Národná dialničná spoločnosť alebo naše minerálne vody stále fungujú, i keď už dávno nie sú naše.

V slovenskom futbale je málo vecí v úplnom poriadku. Preto sa niet čo čudovať, že od prvého kroku smerom k NFŠ sa stretávame s podozreniami a neprehľadnými ťahmi. Pre bežného pozorovateľa sa stala táto kauza už dávno nečitateľnou. Nad chuchvalcom záujmov svieti obrovský neónový nápis: NÁRODNY FUTBALOVÝ ŠTADIÓN. To zatiaľ stačí. V prítmí zákulisia však karavána s občasnými prestávkami ide neomylne ďalej. Nech nás nemýli, že zmeny po parlamentných voľbách odstavili tieto záujmy. Len sa možno načas odložila ich realizácia. Vlastnícke vzťahy sú také, aké sú. Nateraz je pre nich dôležité vytvoriť si, ak už nie je ruka v rukáve, správny vzťah k strážcom štátnej kasy, k novému vedeniu mesta po komunálnych voľbách a tým prístup k spoločnému majetku. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že to nemusí byť dlhodobý problém. Najmä preto, lebo v komunálnych voľbách šancu dostať sa do vedenia mesta majú znova tie garnitúry, ktoré už majú bohaté skúsenosti na tomto poli. Pretože, keď sa rozhoduje o obchode, nerozhoduje, či ste boli zvolení za fialových, modrých alebo ružových.

Akou takou zárukou by mohla byť permanentná verejná kontrola a diskusia na túto tému. Momentálne nám ukazuje boj o post generálneho prokurátora, že verejná mienka môže čiastočne ovplyvňovať i takéto rozhodovanie.

Vráťme sa však k športu. Je až groteskne úspešná neschopnosť súčasného vedenia mesta slúžiť verejným záujmom. Pre mestské športové centrum bola prvým úderom stavba Polusu a nato výstavba Troch veží. Do centra mesta magistrát natlačil napriek odporu odborníkov i širokej verejnosti dve nové ústredné športoviská. Tunel v podobe hokejovej haly už stojí aj s parazitujúcim hotelom. Padol cyklistický štadión. Najprv do rúk Strabagu, potom doslovne, aby z neho vzniklo parkovisko. Tehelné pole a Pasienky sú ešte bojiskom. Spomaleniu prišla vhod svetová kríza Naši volení zástupcovia urobili z Bratislavy raj pre biznismanov.

Ťažko sa oponuje, keď hlavné mesto Bratislava prostredníctvom svojho vedenia podporuje výstavbu NFŠ. Či je to terajší primátor Ďurkovský s podporou pravicového zastupiteľstva zmietaného záujmami, alebo budúci, ktorý bude pochádzať z toho istého košiara.

Môže snáď situáciu zmeniť nový primátor, ktorého podporuje strana do tejto kauzy hlboko namočená? Súčasní zvoliteľní kandidáti na primátora neposkytujú alternatívu ani optimizmus. Pravdepodobnosť, že nám budú podsúvať potrebu NFŠ a úlohu štátu podielať sa na jeho financovaní je vysoká.

Preto je nevyhnutné nazývať veci pravým menom a verejnosti opakovať:

1. Mestské pozemky, ktoré sú podľa územného plánu určené na šport a rekreáciu, sa predávajú za nižšie ceny ako stavebné. Otázka pre súčasné vedenie mesta je, kto a prečo sa k nim dostal.
2. Pozemky určené na šport a rekreáciu vzápätí noví majitelia žiadajú preklasifikovať v územnom pláne na pozemky určené na výstavbu. Vo väčšine prípadov sa im to darí alebo to úplne obišli. Viď zámery J a T v Karloveskom ramene, pozemky Matadoru, pozemky pod futbalovou Artmediou, a ďaľšie..
3. Ako je možné, že primátorovi Ďurkovskému prešli hlasovaním návrhy na výmeny pozemkov, či nájmy mestských pozemkov za almužnu? V prípade napr. hokejovej haly materiály poslanci dostali tesne pred zasadaním. A pod zámienkou hokejovej haly poslanci MZ umožnili výmeny mnohonásobne lacnejších pozemkov v Petržalke za lukratívne pozemky pri Horskom parku. Až potom !!! magistrát našiel lepšie miesto na výstavbu haly priamo v centre mesta. Lukratívne pozemky však prešli hladko do vlastníctva súkromnej firmy.

Prehľadná chronológia kauzy:

• 5. 6. 2006 Predstavitelia futbalových klubov Inter, Artmedia, Slovan a SFZ založili a.s. Národný futbalový štadión s tým, že sa k akcionárom v budúcnosti pripojí mesto.
• 8. 7. 2006 Vznikla Tesako s.r.o., ktorú založil Karol Černička z Púchova.
• Tesako za korunu odkúpilo štadión Slovana a pozemky pod ním od vedenia ŠK Slovan, šéfom predstavenstva bol Ing. Ľudovít Černák.
• 28. 9. 2006 Mestské zastupiteľstvo schválilo Tesaku výmenu 54 414 m2 pozemkov pod Slovanom za mestu patriacich 72 659 m2 pozemkov na Pasienkoch a získalo i garanciu ročnej opcie na kúpu pozemkov pod futbalovým štadiónom Interu. Rozdiel v hodnote pozemkov vyčíslil dnešný minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál na 2,4 miliardy sk.
• 30. 9. 2006 Vlastníkom Tesaka sa stala spoločnosť sídliaca v Karibiku.
• 4. 1. 2007 Tesako prešlo do vlastníctva firmy sídliacej na Cypre.
• 16 .8. 2007 mimoriadne valné zhromaždenie a.s. Národný futbalový štadión. Za akcionára pribrala firmu Tesako, navýšila základné imanie a Tesako sa stalo 90% akcionárom NFŠ. Indície hovoria,že za firmou stojí J a T.
• 20. 9. 2007 Mestská rada odporučila schváliť zastupiteľstvu nájom pozemkov pod Slovanom za 1000 Sk ročne na dobu 50 rokov, tak de facto spoločnosť Tesako ovládla Tehelné pole i Pasienky.
• Júl 2009 Vláda Róberta Fica odsúhlasila dotáciu na stavbu NFŠ vo výške 70 mil. eur.
• 20. 4. 2010 SFZ odkúpil od NFŠ objekt starého Slovana za 9,860 miliona eur. Objekt, ktorý Tesako získala za jednu korunu. Tieto peniaze SFZ žiada od mesta. Primátor ich žiada cez ministerstvo školstva od štátu.

„Kompletné náklady má platiť štát, lebo ide o národný futbalový štadión“, povedal Ďurkovský ešte v máji tohto roku. Tento výrok povedal primátor o spoločnosti, ktorá je v súkromných rukách a za 1000 korún ročne má prenajaté Tehelné pole na 50 rokov.

Zhrnuté a podčiarknuté:
Ministerstvo financií stiahlo dotáciu určenú na výstavbu národného futbalového štadióna. Spoločnosť J a T cez Tesako s.r.o. ovládla pozemky v centre Bratislavy na Tehelnom poli a Pasienkoch. Štadión za korunu predala za 10 mil.eur a za chiméru NFŠ chce za to mnoho viac.

Milan Vajda, vedúci oddelenia marketingu bratislavského magistrátu, tvrdí: „Hlavné mesto je stále jedným z akcionárov NFŠ a.s. do ktorej vstúpilo vkladom pozemkov.“

Od Národného futbalového štadióna nás ešte delí more času. Zatiaľ sa ešte ani tehla nepreložila z kúta do kúta. Napriek tomu sa na ňom výborne zarába. Zelené nuly preskakujú z účtu na účet. Vrecká daňových poplatníkov sú bez dna. Ľud sa baví chlebom a hrami.