od: Ján Labuda
Na viacerých zasadnutiach zastupiteľstva Karlovej Vsi počas posledných rokov poslankyňa Mgr. Dagmar Hladká (bez politickej príslušnosti) predložila návrh uznesenia starostlivosti o zeleň v réžii miestneho úradu. Väčšina poslancov vrátane mňa ju v tom podporila a návrh schválila. Vytrvalo žiadala starostku nevyhlasovať výberové konania pre firmy zabezpečujúce kosenie trávnatých porastov, orezy stromov, hrabanie, vysýpanie malých smetných košov, košov na psie exkrementy a inú starostlivosť o životné prostredie.
Žiadala zabezpečiť všetky tieto činnosti prostredníctvom zamestnania dlhodobo nezamestnaných, žijúcich v našej mestskej časti. Poslankyňa je presvedčená, že vykonávanie tejto činnosti prostredníctvom firiem je zbytočne predražené. Veď položka zber, odvoz odpadu a nelegálne skládky stoja Karlovu Ves ročne 215 200 euro. Navyše by mohli dostať prácu ľudia, ktorí majú problém si ju nájsť. Uvedomujeme si, že by sa tým mohol napr. znížiť počet žiadateľov o jednorazové dávky sociálnej pomoci, na ktoré Karlova Ves vynakladá ročne cca 10 tis. eur.
Ak teraz očakávate, že pani starostka z ľavicovej, vládnucej strany, sľubujúcej pred voľbami istoty, si od radosti pomädlila ruky, že sa hľadá spôsob ako pomôcť nezamestnaným, ktorí by mohli byť zamestnaní aj na trvalý pracovný pomer, mýlite sa. Starostka toto uznesenie nepodpísala, pretože sa vraj domnieva, že odporuje zákonu. I poslanec z radov SDKÚ označil takéto riešenie starostlivosti o zeleň za anarchiu.
Čiže najprv sa s dešpektom vyjadríte o kvalifikácii poslankyne (s vysokou školou v odbore zdravotníctvo), a potom chcete, aby naservírovala ako na tácke riešenie starostlivosti o zeleň do poslednej bodky? Poslanec nie je plateným zamestnancom úradu a jeho úloha je iná.
Podľa zákona má poslanec právo navrhovať, iniciovať a kontrolovať. Výkonným orgánom je miestny úrad pod vedením starostky. Ten však nekoná podľa vôle väčšiny poslancov nielen v tomto prípade, ale i v iných. To by som skôr nazval anarchiou. Anarchia je, keď pracovníčka referátu ekológie a zelene musí behať po úrade s mopom, aby si zarobila na dôstojné živobytie, pričom rozpočet na jej odbor je zjavne nafúknutý. Ak úrad očakáva, že prácu za neho vykoná zdravotná sestra, budú azda starostkini úradníci schopní vykonávať jej kvalifikovanú prácu?
Zrejme je jednoduchšie drahšie riešenie, no zaplatené z daní občanov. Zákazky tohto typu sú pre firmy takmer vždy vďačnými až nevyčerpateľnými zdrojmi príjmov. I tu predsa platí, že z cudzieho krv netečie.
Mgr. Ján Labuda,
nezávislý poslanec