Mesto je kolískou celej ľudskej civilizácie. Existencia miest je nerozlučne spojená so stavebnou činnosťou.  Každá vyspelá kultúra sa spája s menom nejakého mesta. Mesto ako výsledok plánovania v čase a priestore pozná ľudstvo dávno.

Čo je oveľa mladšie a nie dosť analyticky rozpracované, je úloha stavebných úradov, dotknutých orgánov a ich prínos. Služba financovaná z verejných peňazí žiada analyzovať z hľadiska kvantity, ako aj kvality, a vplyvu na efektívnu ochranu verejných záujmov. Článok venuje pozornosť niektorým aspektom, ktoré autor vníma ako vážne v podmienkach hlavného mesta Bratislavy.

Pôsobnosť štátnej stavebnej správy v 1. stupni vykonávajú mestské časti. Pri spoločnom stavebnom úrade zostáva rozhodovacia právomoc na starostoch mestských častí, pre ktoré iné mestské časti poskytujú odborné činností. Starosta, ktorému z inej mestskej časti prinesú listiny na podpis, nemá odborné zázemie, neprešiel ani odbornou prípravou v oblasti správneho práva a stavebného práva. Osoba, ktorá vykonáva odborné činnosti, mu nepodlieha. Starosta ako reprezentant stavebného úradu nesie zodpovednosť za dodržiavanie lehôt na rozhodnutia a správnosť úradného postupu. Pri spoločnom stavebnom úrade u „suseda“ to nemôže zaručiť a náhradu škody za nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie nebude znášať a vymáhať tá mestská časť, ktorej zamestnanec ju spôsobí.

Ďalším hráčom na poli „spoločného“ výkonu činností je hlavné mesto. Vydáva vyjadrenie k investičnej činnosti na svojom území, ktoré v zmysle stavebného zákona plní funkciu záväzného stanoviska dotknutého orgánu. Vyjadrením mesto „zaväzuje“ mestskú časť. Aj keď sa vyskytne ojedinelá rebélia, kedy si dovolí niekto neakceptovať časť, je to tento dokument, na ktorý sa mestské časti odvolávajú a ním si „umývajú ruky“.

Pri takejto priestorovej (dez)organizácii sa otázka efektívnosti javí samozrejmou a spolu s ňou aj ďalšie.

Kto  fakticky rozhoduje o budúcej výstavbe v Bratislave?

Činnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Vzťahujú sa na ňu povinnosti a práva štátneho orgánu. Prvoradou povinnosťou je rešpektovať zákon. Z toho vyplýva uznanie vyjadrenia hlavného mesta. Formálne nebývajú problémy a obsahovo stačí text „súhlasí“. Nesúhlas značí – nie je prípustné. Súhlas znamená – je prípustné, nemáme námietok, ale nie je to povinné. Inými slovami, nemusí sa povoliť, ako to radi interpretujú mnohí, ktorí sa vydávajú za odborníkov.

Vyjadrenia pripravujú zamestnanci Bratislavy a asi aj ľudia z vonka. Ich účasť je niečo ako verejné tajomstvo. Čo iné si možno myslieť, ak sa hovorkyňa magistrátu hlavného mesta vyjadrí slovami „mesto má vyjadrenie odborníkov, podľa ktorých je navrhovaný investičný zámer v súlade s územným plánom“. Nepovažuje pritom za dôležité zverejniť, v akom vzťahu k mestu sú. S ohľadom na význam záväzného stanoviska je to veľmi dôležité. Občan financujúci činnosť samosprávy, má právo vedieť z akej dielne pochádza vyjadrenie, od ktorého vo významnej miere závisí ochrana verejných záujmov. Zaujíma ho či neplatí ochranu tých súkromných. Vezmem príklad, keď sa pozitívne vyjadrenie odborníkov týkalo podzemných garáží. Je záhadou ako dokázali overiť súlad navrhovanej podzemnej stavby s územným plánom hlavného mesta. Tento totiž neobsahuje priamu funkčnú a priestorovú reguláciu pre podzemné využitie plôch.

Na otázku odpovedám: O budúcej realite v mestských častiach  rozhoduje skupina ľudí, ktorá nemá ku kvalite života vo vnútornom svete mestských častí takmer žiadne väzby. Komerčné či iné záujmy sľubujúce profit neberiem do úvahy.

Je mesto ako orgán územnej samosprávy spôsobilejšie uplatňovať požiadavky do rozhodnutia podľa lokalizácie navrhovanej stavby ako mestská časť na území ktorej by mala stáť?

Podľa stavebného zákona dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti. Mestskej časti chýba pôsobnosť správcu ciest s premávkou MHD, ktorú uplatňuje hlavné mesto. Záujmy MHD zároveň háji Dopravný podnik Bratislavy. Mestská časť má navyše pôsobnosť pre územný rozvoj v podobe územných plánov zón, ktorých je viacero, a ktoré územný plán hlavného mesta predpokladá a vyžaduje v desiatkach lokalít. Posudzovaním zámerov v lokalitách s územnými plánmi zón hlavné mesto jednoznačne prekračuje svoju pôsobnosť. Neudivuje to. Ani posúdenie súladu zámeru s územným plánom mesta mu zákonodarca jednoznačne nezveril a robí to. Drvivá väčšina stavieb má priame účinky v mestskej časti, kde má byť umiestnená. Miestne pomery najlepšie pozná samospráva mestskej časti. Väčšina z nich má predpoklady na spracovanie vyjadrení s požiadavkami vo všetkých dotknutých oblastiach. Tie mestské časti, ktoré sa necítia isté, môžu rovnako ako pri výkone agendy stavebného úradu využiť princíp spolupráce s inou mestskou časťou.

Odpoveď na druhú otázku je zrejmá: Hlavné mesto nie je spôsobilejšie uplatňovať požiadavky do rozhodnutí. Bolo by správnejšie, ak by vyjadrenie k stavebnej činnosti spracúvala mestská časť. Pre stavby na území dvoch mestských častí alebo pri ktorých je mestská časť presvedčená, že sa dotýka jej oprávnených záujmov, aj keď stavba sa nenavrhuje na jej území, môže vypracovať svoje vyjadrenie a stavebný úrad by posúdil jeho relevantnosť.

Aké sú dôsledky doterajšej praxe?

Moje skúsenosti sú v prevažujúcej miere negatívne. Územné konania s bezdôvodne pozitívnym výrokom sú výsledkom diktátu mestským častiam z úrovne hlavného mesta. Ide o model „výkonného“ riadenia bez zodpovednosti za „riadiace“ pokyny. Nič na tom nemení ani primátorovo vyjadrenie, že ak sa preukáže pochybenie pri spracovaní vyjadrenia, vyvodí zodpovednosť. Pri vyjadrení k zámeru „Ubytovňa pre športovcov“ v Karloveskej zátoke sa pochybenie preukázalo v podobe protestu prokurátora. Bratislava mu vyhovela. O vyvodení zodpovednosti niet ani chýru, ani slychu. Ľudí, ktorí sa podieľali na spracovaní jeho protiprávneho obsahu, mesto naďalej zamestnáva.

S vyjadreniami súvisí aj účasť verejnosti a otvorenosť. Má začínať zverejňovaním zámerov, ale nedeje sa tak. O podaní zámeru sú informovaní starostovia, ale verejnosť nie. Potom nemožno dosiahnuť zvýšenie účasti verejnosti na rozhodovaní orgánov Bratislavy tak, ako si to hlavné mesto predsavzalo v protikorupčnom minime. Hlavné mesto síce na svojej stránke zverejňuje vyjadrenia, ale to už je „mlieko rozliate“. Navyše s jedno- i dvojmesačným odstupom od vydania. Sú i výraznejšie odstupy. Hlavné mesto zverejnilo 12.10.2012 vyjadrenie vydané 1.6.2012. Vyjadrenia uverejňujú týždenne a nie sú delené po mestských častiach.  Zoznam je neprehľadný a vyžaduje veľa času, dokiaľ záujemca zistí, že hľadá márne.

Moja odpoveď na tretiu otázku je takáto: Dôsledkami doterajšej praxe sú vysoká neprehľadnosť, takmer nulová participácia zainteresovanej verejnosti, zanedbateľná miera verejnej kontroly a mizivá možnosť na vyvodenie osobnej zodpovednosti za zlyhanie pri výkone činností vo verejnom záujme. Pochybenie či protiprávnosť sa zistí až v čase, keď je listina podpísaná štatutárnym orgánom, ktorý podpisom preberá na seba všetku zodpovednosť.

Existuje alternatíva založená na racionalite, ktorá by mala viac výhod ako súčasný stav?

Súčasná deľba pôsobností orgánov samosprávy Bratislavy je nevyhovujúca. Mám na mysli racionalitu a efektívnosť v celospoločenskom dosahu a nie osobné či skupinové záujmy. Kvalita  budúcnosti Bratislavy vyžaduje prijať iný variant organizácie pôsobností orgánov Bratislavy.  Základom by mala byť výmena pôsobnosti stavebného úradu a dotknutého orgánu. Stavebný zákon na to pamätá vo variantnosti ust. § 140a ods. 2, aj keď aj to už je prekonané novelou zákona o Bratislave, keďže priamo jeho litera v § 7a ods. 2 písm. i) „vyhradzuje“ vykonávať agendu stavebného úradu mestskej časti.

V súčasnosti Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR pripravuje nový zákon. Podľa informácii, ktoré prenikli, zachová sa inštitút dotknutých orgánov a tiež princíp preneseného výkonu štátnej stavebnej správy. Tento prístup žiada širšiu odbornú polemiku, na účely tohto článku to nie je nevyhnutné. Treba „aktualizovať“ znenie o dotknutých orgánoch v prípade orgánov Bratislavy a hlavne krátkou novelou zákona o Bratislave „presunúť“ znenie § 7a ods. 2 písm. i) do § 6a ods. 2 napr. pridaním na koniec.

Moja odpoveď na štvrtú otázku je jasná: Áno, existuje alternatíva, ktorá by bola založená na racionalite. Mala by viac výhod ako súčasný stav. Vytvorila by predpoklad pre vyššiu kvalitu nielen stavebnej budúcnosti Bratislavy.

Je na nás občanoch, aby sme žiadali všetkých zainteresovaných, aby urobili maximum pre zmenu súčasného stavu. Zriadiť „spoločný“ stavebný úrad hlavného mesta SR Bratislavy a personálne zabezpečenie je záležitosťou profesionálneho a vecného prístupu. Kto má úprimný záujem na riešení nevhodného stavu, hľadá spôsoby. Kto ho nemá, hľadá dôvody.

Ing. Vladimír Dulla
nezávislý odborník na stavebné právo