Začiatkom mája začal v Karlovej Vsi pôsobiť nový vedúci oddelenia územného rozvoja a architekt mestskej časti Ing. arch. Peter Vaškovič. Architekt-urbanista, ktorý sa celý svoj profesionálny život, takmer 30 rokov, venuje urbanizmu a územnému plánovaniu. Kolektívy pod jeho vedením vytvorili niekoľko desiatok urbanistických štúdií a viacero územných plánov. V minulom volebnom období bol členom Komisie výstavby a územného plánovania v Karlovej Vsi ako odborník – neposlanec.

Po predchádzajúcom vedení mestskej časti ste „zdedili“ nedokončené územné plány zón. V akom sú dnes štádiu?
„Hneď po mojom príchode na miestny úrad sme podrobili analýze všetky rozpracované územné plány. Rozhodol som sa, že všetku našu energiu v najbližšom čase budeme venovať Územnému plánu zóny Majerníkova – severná časť. V úzkej spolupráci s vedením mestskej časti sa nám podarilo dosiahnuť to, že 9. júla bol tento plán predložený na rokovanie zastupiteľstva. Stalo sa, poslanci ho schválili! Karlova Ves tak získala historicky prvý územný plán zóny.

V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že územný plán je veľmi dôležitým nástrojom, ktorý obstaráva samospráva a do ktorého sa môžu premietnuť predstavy samosprávnych orgánov, poslancov i obyvateľov o budúcej podobe pro-stredia, v ktorom chcú a budú žiť. Územný plán sa po svojom schválení stáva „zákonom“ riadiacim rozvoj územia.

V Bratislave je takýmto „zákonom“ územný plán mesta spracovaný na úrovni mierky 1:10 000 pre celé územie mesta, teda aj pre všetkých 17 mestských častí. Ťažiskovou úlohou je regulácia funkčného využívania územia, to znamená stanovenie tých funkcií, ktoré v území môžu a ktoré nemôžu byť umiestnené. Jednotlivé mestské časti si pre časti svojho územia obstarávajú územné plány zón, spravidla v mierke 1:1 000, v ktorých je možné stanoviť konkrétne pravidlá, regulatívy dokonca pre každý jeden pozemok. Tie sa netýkajú len možností využitia pozemkov, ale aj miery, intenzity a spôsobov ich využitia. V územných plánoch zón sa pre jednotlivé pozemky stanovuje maximálne možná výška zástavby, index zastavaných a podlažných plôch, ale aj situovanie uličnej či stavebnej čiary, rozsah nezastaviteľných plôch a ďalšie, aj veľmi individuálne a špecifické regulatívy.“

Územné plány zón sú určite dôležité pre územia, v k torých sa očakáva výstavba. Majú význam aj pre stabilizované územia?
„Pre nezastavané územia, v ktorých je možné očakávať novú výstavbu, je územný plán zóny spoločensky veľmi potrebný, až nevyhnutný. Vytvorí akceptovateľné hranice možného využitia územia pre jeho vlastníka a verejnosť oboznámi s tým, ako toto územie raz môže vy-zerať. Povie im, akú maximálnu výšku môžu mať budovy, ako husto môže byť územie zastavané, minimálne koľko zelene či nezastavanej plochy musí zostať a podobne.

Myslím si však, že územné plány sú dôležité aj pre niektoré zastavané územia. V mojich očiach nie je žiadne územie stabilizované, ani územie centra mesta, sídliska či ulice so zástavbou rodinných domov. Vlastníci nehnuteľností aj tu môžu skôr či neskôr začať uvažovať o nadstavbe či prestavbe existujúcich domov a stavieb. A práve územné plány zastavaných území s hodnotnou zástavbou, ktoré síce nie sú legislatívne chránené, ale predstavujú isté kultúrne dedičstvo alebo spoluvytvárajú charakter danej časti mesta, môžu ochrániť tieto územia pred nežiaducimi zásahmi či zástavbou, ktorá by ich mohla zničiť. V Karlovej Vsi je to územie Líščieho údolia alebo sídlisko Karlova Ves.“

Aké ďalšie územia okrem Majerníkovej majú byť v Karlovej Vsi regulované územným plánom zóny?
„Veľmi ďaleko sme s Územným plánom zóny Janotova – Hany Meličkovej, ktorého upravený návrh, vznikajúci na základe prerokovania s verejnosťou a dotknutými orgánmi a organizáciami, chceme čo najskôr dokončiť a p o získaní stanoviska Okresného úradu Bratislava predložiť na schválenie zastupiteľstvu. Ďalej máme rozpracovaný Územný plán zóny Dlhé Diely 4 – 5 a Územný plán zóny Dlhé Diely 6. Pre prvý z nich bolo zadanie pre jeho spracovanie schválené v minulom roku. Zadanie pre spracovanie druhého bolo schválené až v júni tohto roku. Ďalším rozpracovaným je Územný plán zóny Karloveská zátoka, pre ktorý však nemáme schválené ešte ani len zadanie. Práca je urobená, návrh zadania je prerokovaný a podaný so žiadosťou o stanovisko na Okresnom úrade Bratislava. Zatiaľ sa nám však stanovisko tohto úradu získať nepodarilo… Tieto „zdedené“ územné plány si vyžiadajú ešte veľa času i úsilia spracovateľov i nás obstará¬vateľov.

V najbližšom čase chceme začať aktívne pracovať na ďalšom už „novom“ Územnom pláne zóny Karlova Ves – Líščie údolie. A chceme sa pustiť aj do spracovávania koncepčného územnoplánova¬cieho podkladu, Urbanistickej štúdie Karlova Ves – Líščie údolie – Svrčia.“

Aký je rozdiel medzi urbanistickou štúdiou a územným plánom zóny?
„Urbanistická štúdia je koncepčným materiálom, ktorý môže overiť nové nápady a nové riešenia. Po kladnom prerokovaní môže poslúžiť ako podklad pre návrh zmien a doplnkov platného územného plánu. Ale urbanistickú štúdiu je možné, ako koncepčný urbanistický podklad, využívať aj v územných či stavebných konaniach. Urbanistická štúdia sa však, na rozdiel od územného plánu, neschvaľuje, a teda nie je právne záväzným dokumentom.

Územný plán sa po schválení stáva záväzným územnoplánovacím dokumentom, ktorý v danom území platí ako ‘zákon’. “

Okrem pripravovania územných plánov a urbanistických štúdií sa má Vaše oddelenie venovať aj územnému rozvoju mestskej časti. Majú takéto oddelenie všetky mestské časti? Aká je jeho náplň a jeho funkcie?
„V Bratislave sú mestské časti, ktoré majú aj vlastného architekta a aj samostatné oddelenia územného plánovania či územného rozvoja. Ja si veľmi želám, aby sme sa na našom oddelení venovali územnému rozvoju ako komplexnej starostlivosti o Karlovu Ves z hľadiska územného, priestorového, urbanistického a architektonického vývoja. Aby sme sa venovali starostlivosti o ochranu špecifík a charakteristík mestskej časti, o zvyšovanie jej kvalít a hodnôt, o zlepšovanie kvality životného a obytného prostredia. Nemali by sme sa teda orientovať iba na prípravu a obstarávanie územných plánov, ale chcem aktívne pôsobiť aj v procesoch prípravy a usmerňovania výstavby. Rád by som vyjadroval svoj odborný názor na pripravované stavby a rád by som vytváral priestor pre ich prezentáciu investormi verejnosti. Keďže nie je možné sľúbiť, že sa v Karlovej Vsi už nič nové stavať nebude, chcel by som, aby nové projekty boli skutočne dobré a pre obyvateľov mestskej časti prínosné. S investormi a architektmi chcem komunikovať už v počiatočných fázach prípravy projektov. Mali by byť ochotní svoje zámery prezentovať aj verejnosti a diskutovať o nich. Keď sa ich projekty dostanú do územného konania, býva často na diskusiu neskoro. Ak investori prijmú našu ponuku, neskôr môžu naraziť na menej problémov či menej odmietavých reakcií.“

Môžeme teda územný rozvoj vnímať aj ako snahu priniesť do mestskej časti nové urbanistické funkcie?
„Myslím si, že prípadné nové projekty by mali posilňovať polyfunkčný charakter územia, mali by prispievať k tvorbe mesta, nie sídliska. V Karlovej Vsi chýba občianska vybavenosť či cenovo dostupné administratívne priestory a kancelárie. Malí živnostníci alebo začínajúci podnikatelia nepotrebujú luxusné kancelárske priestory a lukratívnu adresu svojho sídla v centre mesta či vo veľkom administratívnom centre. Týmto ľuďom stačí rýchle internetové pripojenie a priestory či zariadenia, ktoré môžu využívať v súčinnosti s ďalšími subjektmi, napríklad rokovacie miestnosti.“

Je Karlova Ves pre administratívne zariadenia atraktívna?
„Podľa mňa je v Karlovej Vsi všeobecne veľmi málo pracovných príležitostí, a tak väčšina jej obyvateľov je za svojou prácou nútená cestovať. V súčasnosti je ešte stále cestovanie osobnými autami najpohodlnejšie. Bolo by skvelé, keby aktívni produktívni ľudia nemuseli z Karlovej Vsi za svojou prácou odchádzať a našli by ju vo „svojej“ mestskej časti v pešej dostupnosti od svojho bytu.“

Súčasťou Karlovej Vsi je ale aj veľké administratívne centrum West End na Patrónke.
„Áno, ale Patrónku nepovažuje takmer žiaden Bratislavčan za súčasť Karlovej Vsi. Neviem si dosť dobre predstaviť, keď sa vrátim k problematike cestovania či dochádzania za prácou, že by tam niekto z Karlovej Vsi či Dlhých dielov chodil pešo.“

Keď si človek predstaví letecký pohľad na Karlovu Ves, vidí veľmi členité územie. Husto zastavané Dlhé diely, starú Karlovu Ves, internáty, administratívne centrum, les, lúky. Ktoré územie je tu podľa Vás najhodnotnejšie?
„Obytný súbor Karlova Ves od architektov Talaša, Fabiánka a Ružeka zrealizovaný v rokoch 1967-1976 považujem za jedno z najlepších sídlisk postavených v Československu. Ide o prvé prefabrikované sídlisko postavené vo výrazne svahovitom teréne. Urbanistický návrh je založený na silnej koncepčnej myšlienke. Je ňou trasa hlavnej komunikačnej osi Karloveskej ulice s električkovou traťou v údolí na mieste bývalej predmestskej obce Karlova Ves, fragmenty ktorej sa v malej miere zachovali až do súčasnosti. Na Karloveskú ulicu sú organicky napojené uzly občianskej vybavenosti. Architektom sa podarilo vytvoriť jedno z priestorovo najrozmanitejších sídlisk v meste s charakteristickými poloverejnými vnútroblokovými priestormi. Sídlisko je už „zažité“ a myslím si, že ľuďom sa tu býva dobre. Nemajú zo svojich bytov ďaleko do prírody a vďaka električke sa môžu pomerne rýchlo dostať aj do centra mesta.“

A čo Dlhé diely? Je to s nimi také zlé, ako si mnohí myslia?
„Sídlisko Dlhé diely predstavuje posledný projekt prefabrikovaného obytného súboru z konca osemdesiatych rokov 20. storočia. Pôvodne tu mal byť umiestnený experimentálny obytný súbor, ktorý mal byť ukážkou nového individuálneho prístupu k riešeniu obytných súborov. Výsledný projekt mal však podobu štandardnej hromadnej bytovej výstavby. Najväčším nešťastím sídliska bolo a je jeho často nekoncepčné zahusťovanie jednotlivými domami. „Prehustenie“ Dlhých dielov je pocitovo zvýraznené aj tým, že sídlisko je situované na výrazne svahovitom teréne, na kopci nad Dunajom a vybudované komunikácie i zariadenia statickej dopravy, hromadné garáže, nestačia súčasnému množstvu áut. To množstvo áut odráža skutočnosť, že tu bývajú najmä ekonomicky aktívni ľudia. Za pozitívnu stránku Dlhých dielov považujem pomerne rozsiahle poloverejné vnútroblokové priestory medzi panelákmi, v ktorých môžu fungovať, a ja verím, že už aj fungujú susedské komunity, v ktorých sa ľudia poznajú a ktoré sa o tieto priestory dokážu postarať a aktívne ich využívať.“

Aké máte plány s našou mestskou časťou?
„Chcem vytvárať podmienky a možnosti pre obohacovanie mestskej časti o zariadenia občianskej vybavenosti, obchody, služby, predškolské zariadenia, kultúrno-spoločenské, klubové a komunitné priestory. Budem vytvárať priestor pre prezentáciu pripravovaných projektov verejnosti s cieľom informovania obyvateľov o tom, čo investori pripravujú v susedstve ich bydliska. Tiež sa chcem zasadiť o vytváranie platforiem pre diskutovanie o podobe týchto projektov. Chcel by som pomôcť pri tvorbe podmienok a možností pre oživenie verejných priestranstiev vzniknutých pri výstavbe sídlisk, ktoré časom ošumeli a prestali byť využívané či navštevované. Tu vidím aj možnosti pre väčšiu účasť obyvateľov na vytváraní a formovaní svojho obytného prostredia, napríklad prostredníctvom participatívneho plánovania.“

Pracujete aj na projekte karloveskej lodenice.
„Je to jeden z projektov, ktoré sme „zdedili“ po predchádzajúcom vedení mestskej časti, ale do ktorého sme sa pustili s veľkou vervou. Lodenica by mala stáť pri Karloveskej zátoke, na mieste súčasných prefabrikovaných garáží. Mala by slúžiť nielen vodákom, ale aj návštevníkom tohto atraktívneho územia. V objekte by sme radi umiestnili malú kaviareň spojenú s požičovňou a predajňou vodáckych potrieb. Projekt je už v pomerne pokročilom štádiu prípravy, v súčasnosti zabezpečujeme inžiniersku činnosť pre vydanie stavebného povolenia, ktoré by sme radi získali do konca tohto roku.“

Kristína Hudeková
aktivistka iniciatívy Naša Bratislava