V Bratislave sa dlho vedie diskusia o parkovacej politike a individuálnej automobilovej doprave. Témou sú poplatky, karty, rezidenti, mestská hromadná doprava, zápchy.

Podľa prieskumov priemerný Bratislavčan vykoná za deň 2,32 ciest (automobilom, pešo, MHD, na bicykli), z toho 61% ciest je do vzdialenosti 5 km. V Karlovej Vsi, špeciálne na Dlhých dieloch je parkovanie problémom číslo jeden.

Diskusia o parkovaní nastoľuje základnú otázku, koľko parkovacích miest je dosť? Chceme cestovať rýchlo, bezpečne, pohodlne a najčas-tejšie autom. Radi by sme zaparkovali, najradšej čo najbližšie k domovu. To je dnes veľký problém. Parkuje sa všade. Podľa pravidiel i bez nich. Parkuje sa na chodníkoch, v križovatkách a na trávnikoch. Držitelia automobilov sa rozdelili do dvoch táborov – na tých, ktorí majú parkovacie miesto a na tých, ktorí ho nemajú a majú minimálnu šancu ho získať.

Začať riešiť parkovanie systémovo je nevyhnutné. Počet áut neustále stúpa. Ani najlepší odborníci však nedokážu vymyslieť nové parkovacie miesta tam, kde to už nie je možné. Najschodnejšou cestou, ako riešiť problémy statickej dopravy, sa javí kombinácia rezidenčného parkovania, zvyšovania kapacity parkovísk, budovania záchytných parkovísk a skvalitňovania MHD.

Našou ambíciou je zachovať Karlovu Ves ako dobré miesto pre život. Preto nie je možné na parkovanie hľadieť len optikou motoristov. Želáme si, aby sa po chodníkoch mohli bezpečne pohybovať chodci, musíme myslieť na rodičov s deťmi, starších ľudí, osoby so zníženou pohyblivosťou, ale vytvárať podmienky i pre cyklistov. Dobrými podmienkami pre život sú bezpečné verejné priestranstvá, kde sa nebojíme pustiť deti, prostredie pre šport, kvalitnú zeleň a oddych.

Pokiaľ si neželáme, aby sa Karlova Ves stala jedným veľkým parkoviskom a zostala len neútulnou nocľahárňou, pokiaľ chceme, aby bola skutočným domovom, musí sa parkovanie riešiť.

Prvým a veľmi náročným krokom je upratanie osobných vozidiel, jasné zvýhodnenie rezidentov a stanovenie presných lokalít, kde je možné parkovať. To ide ruka v ruke s vytipovaním nových hromadných parkovacích miest. Až po uvoľnení priestoru pre pohyb chodcov, pre zeleň či drobné mestotvorné prvky je možné zásadne ovplyvniť priestor okolo nás. Uvedomujeme si, že chodníky, terasy či schody sa dlhodobo zanedbávali a pešia chôdza je hlavne v oblasti Dlhých dielov často prekážkovou dráhou.

Zdá sa, že obyvatelia Karlovej Vsi si už neželajú viac parkovacích miest na úkor zelene či ihrísk. Čaká nás náročná, ale potrebná diskusia. S vami rozhodneme o smerovaní mestskej časti na najbližšie desaťročia.

Michal Drotován
vedúci oddelenia dopravy a životného prostredia