Mestské lesy v Bratislave (MLB) boli zriadené k 1.1.1994, pôvodne ako oddelenie magistrátu a od 1.7.1994 ako samostatne hospodáriaca príspevková organizácia za účelom spravovania a zveľaďovania lesného majetku mesta. Zaberajú plochu cca 3190 ha, od Červeného mosta a Partizánskej lúky až po Kačín, Malý Slavín, Biely Kríž a Vajnorskú dolinu. Do lesoparku chodia oddychovať a športovať po celý rok tisíce Bratislavčanov. Nie vždy však odchádzajú spokojní. Mnohých náštevníkov trápi príliš rozsiahla ťažba dreva a jej sprievodné javy – hluk motorových píl, lesné chodníčky rozjazdené ťažkými mechanizmami, kamióny s drevom rútiace sa po úzkych lesných cestách a ohrozujúce chodcov aj cyklistov.
Dlhodobým problémom je aj narastajúca automobilová doprava na Ceste mládeže, ktorá je síce obmedzená zákazom vjazdu počas voľných dní, ale cez pracovné dni sa tento problém nijako nerieši. Pribúdajú tiež konflikty s poľovníkmi, a v neposlednom rade je tu aj trvalá hrozba zo strany developerov, ktorí sa snažia presadiť ďalší “rozvoj” územia v podobe novej výstavby.
Viacerí návštevníci lesoparku už dlhšie vnímajú tieto problémy ako neúnosné. Roky komunikujeme s vedením MLB aj s vedením mesta a snažíme sa ich presvedčiť o potrebe zásadných zmien. Tisíce občanov už podpísalo niekoľko petícií za zníženie ťažby dreva, obmedzenie poľovníctva a vjazdu motorových vozidiel, ako aj za ochranu územia pred výstavbou.
Mestskí poslanci ukázali svoj postoj v minulom roku, keď odmietli požiadavky petície vyše 12 000 občanov aj s návrhom na vyhlásenie prvej mestskej rezervácie – evolučného parku Pramene Vydrice. Občianskych aktivistov to však povzbudilo k ešte väčšiemu úsiliu. V krátkom čase vytvorili platformu, ktorá spojila ochranárov, športovcov aj odborníkov v ich spoločnom úsilí. Táto iniciatíva postupom času získava čoraz viac priaznivcov i z radov bežných návštevníkov lesa – cyklistov, turistov, bežcov, či rodín s deťmi. Čoraz viac ľudí žiada, aby sa na území mestského lesoparku obmedzením ťažby dreva, dopravy a poľovníctva dosiahla vyššia kvalita rekreácie. A samozrejme, aby mestský lesopark slúžil ľuďom a nie deštruktívnym developerským záujmom.
Drevorubačom ?
Prekvapivo aj vedenie mesta, aj mestskí poslanci, a dokonca aj sám riaditeľ MLB súhlasia s tým, že mestské lesy by mali slúžiť v prvom rade na rekreáciu obyvateľov Bratislavy a že ťažba dreva, poľovníctvo či iné hospodárske záujmy by v tomto území mali byť až druhoradé. Skutočnosť tomu zatiaľ veľmi nenasvedčuje. V porovnaní s minulosťou sa síce rúbe o niečo citlivejšie, celkový objem ťažby je však takmer rovnaký ako v hospodárskych lesoch. Priemerný ročný objem úmyselnej (plánovanej) ťažby sa za posledných 20 rokov znížil len nepatrne, tzn. cca o 10 % (v r. 1996 – 20 000 m3/rok, v súčasnosti 17 800 m3/rok), aj to len vďaka tlaku verejnosti a ochranárskych organizácií. Vysoká ťažba dreva dlhodobo predstavuje najzávažnejší problém z hľadiska napĺňania rekreačnej funkcie územia. Túto skutočnosť potvrdil aj riaditeľ MLB v rozhovore pre Bratislavské noviny: „Aby by to bolo únosné pre lesopark, tak by bolo ideálne ťažiť ročne asi len 5000 kubíkov dreva. To by bolo optimálne pre les, aby nemal charakter hospodárskeho, ale rekreačného lesa.“
Poľovníkom ?
V obvode Mestských lesov Bratislava sa nachádza režijný poľovnícky revír. V poľovníckej sezóne 2012/13 boli ulovené 3 kusy jelenej, 14 kusov danielej, 27 kusov srnčej a 150 kusov diviačej zveri. MLB každoročne organizujú spoločné poľovačky na diviaky. Tieto bývajú organizované v pracovných dňoch, aby sa predišlo kolíziám s rekreujúcou sa verejnosťou. Napriek tomu so stúpajúcou návštevnosťou lesoparku riziko stále narastá. Poľovnícka činnosť v území je v súčasnosti len veľmi ťažko zlučiteľná s ostatnými verejnými záujmami.
V minulom roku bol v oblasti Železnej studienky poľovnou zbraňou usmrtený pes jasne označený reflexným obojkom pred očami jeho majiteľky, čo pobúrilo širokú bratislavskú verejnosť. Tento incident, ktorý sa odohral na mieste s voľným pohybom osôb, pritom zďaleka nie je ojedinelý. Čoraz viac občanov sa v mestských lesoch prestáva cítiť bezpečne práve na základe takýchto negatívnych osobných skúseností a aj z dôvodu obáv z ďalších možných konfliktov s poľovníkmi v husto navštevovanom území. Ohrozovanie strelnými zbraňami predstavuje vysoké potenciálne riziko s následkami, ktoré bývajú nezvratné a trvalé.
Reakciou verejnosti na túto situáciu bolo aj spustenie Petície za obmedzenie výkonu práva poľovníctva a zrušenie vybraných častí poľovných revírov pre vyššiu bezpečnosť občanov v lesoch v okolí Bratislavy. Doteraz ju podpísalo vyše 2 300 občanov. Žiadajú obmedziť výkon práva poľovníctva výlučne na potrebu redukcie diviačej zveri a postupné zrušenie uznaných poľovných revírov vypovedaním zmlúv o prenájme poľovných revírov na pozemkoch Bratislavského lesoparku.
Čo treba zmeniť ?
Občianske iniciatívy v rámci kampane „Zachráňme Železnú studienku a Vydricu !“ spracovali vlastný návrh „Koncepcie na podporu rekreačnej funkcie Bratislavského lesného parku na území v správe Mestských lesov Bratislava“, ktorý predložili primátorovi a poslancom. Návrh obsahuje všetky zásadné požiadavky verejnosti – výrazné zníženie ťažby dreva, obmedzenie poľovníctva a vjazdu motorových vozidiel, ako aj ochranu územia pred výstavbou. Súčasťou materiálu je aj návrh nového Štatútu mestských lesov a finančná analýza dopadu navrhovaných opatrení na mestský rozpočet. Práve táto analýza definitívne potvrdila to, čo sme už dlhšie tušili – pri rozumnom hospodárení by sa navrhované zníženie ťažby prejavilo na celkovom rozpočte MLB len v zanedbateľnom rozsahu. V súčasnosti priame náklady na údržbu lesoparku (kosenie lúk, údržba lavičiek a altánkov, odvoz smeti, a pod.) totiž predstavujú len necelých 12 % (190.000 EUR) z celkových nákladov MLB.
Aj v týchto dňoch prebiehajú rokovania zástupcov mimovládnych organizácií a verejnosti s vedením mesta, mestských lesov aj s poslancami, ktorí budú o návrhu novej koncepcie už onedlho rozhodovať. Bude potrebné aktualizovať všetky základné dokumenty, ktorými sa riadi hospodárenie a správa mestských lesov, a to najmä: zriaďovaciu listinu MLB, lesný hospodársky plán, ročný plán ťažby, štatút poľovného revíru a výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia.
Potrebné je zvýšiť možnosť priamej účasti verejnosti na riadení a kontrole MLB. V súčasnosti rozhoduje o väčšine závažných otázok len riaditeľ mestských lesov. Teoreticky by ho mali kontrolovať a usmerňovať poslanci a primátor, v praxi to však príliš nefunguje. Preto navrhujeme vytvorenie samostatného poradného orgánu primátora – Rady mestských lesov, ktorá by sa vyjadrovala ku všetkým závažným dokumentom, koncepciám, projektom, investičným zámerom, týkajúcim sa územia a spravovania mestských lesov. V Rade by mala byť okrem odborných útvarov magistrátu zastúpená aj verejnosť, odborné inštitúcie a mimovládne organizácie.
Bod obratu
V komunálnej politike deň volieb predstavuje u nás už tradične magický dátum. Prekvapivo mnohé projekty a zámery, na ktoré sa štyri roky nenašlo dosť peňazí či politickej vôle v zastupiteľstve, zrazu začínajú vyzerať nádejne. Asfaltujú sa deravé cesty, opravujú rozbité chodníky a lavičky, vytvárajú sa nové parkovacie miesta, natierajú fasády, len aby si to volič všimol. Možno budú mať naše mestské lesy to šťastie, že aj im sa ujde aspoň malý kúsok tej predvolebnej štedrosti. Ešte niekoľko najbližších týždňov budú o ich osude rozhodovať riaditeľ MLB, primátor a poslanci. A potom ? 15. november 2104 bude bodom obratu. Len raz za štyri roky majú občania možnosť sami rozhodnúť, kto a komu bude slúžiť v tomto meste. Môžu ju využiť naplno alebo ju zahodiť, ako už mnohokrát v minulosti. Môžu ďalšie štyri roky bezmocne a zbytočne frflať že „s tým nikto nič nerobí“. Či už ide o výruby v mestských lesoch, kolabujúcu dopravu, zahusťovanie výstavby, starostlivosť o zeleň, korupciu na úradoch, či aroganciu a rozpínavosť developerov. Alebo to skúsia zmeniť.
RNDr. Jaromír Šíbl
nezávislý poslanec